DPH na potraviny je u nás totiž jedna z najvyšších v rámci všetkých štátov EÚ, uviedla Potravinárska komora Slovenska pri tohtoročnom bilancovaní.
Autor TASR
Bratislava 30. decembra (TASR) - Tohtoročné rozhodnutie vlády SR znížiť od roku 2016 daň z pridanej hodnoty (DPH) na vybrané kategórie potravín na úroveň 10 % hodnotí Potravinárska komora Slovenska (PKS) ako správne. "DPH na potraviny je u nás totiž jedna z najvyšších v rámci všetkých štátov EÚ," uviedla komora pri tohtoročnom bilancovaní.
V uplynulom období boli podľa PKS však potravinári konfrontovaní viacerými nepriaznivými opatreniami. Naďalej ich poškodzuje embargo EÚ voči Rusku, hoci principiálnemu postoju Európskej únie PKS rozumie. "Naši potravinári museli opätovne čeliť snahám deliť potraviny na 'zdravé' a 'nezdravé' cez tzv. bufetový zákon alebo tzv. praženicovú vyhlášku. PKS s poľutovaním skonštatovala, že ani v týchto prípadoch im nepredchádzali odborné diskusie," zdôraznila PKS.
Chybným krokom Bruselu je tiež zrušenie mliečnych kvót od 1. apríla 2015. "Môže to mať fatálne dôsledky pre našich domácich producentov mlieka," povedal v tejto súvislosti prezident PKS Daniel Poturnay.
PKS má pripomienky aj k Programu rozvoja vidieka SR, ktorý určuje potravinárskym producentom povinnosť použiť v potravine 75 % surovín zo Slovenska, ale zároveň nepodporuje dostatočne spracovateľov. To má podľa komory za následok rast dovážaných potravín. Viaceré zahraničné inštitúcie konštatujú pri hodnotení konkurencieschopnosti a podnikateľského prostredia na Slovensku zhoršenie.
Vážnu obavu pre potravinárov predstavuje aj rokovanie o liberalizácii obchodu medzi EÚ a USA, ktoré môže znamenať ohrozenie mnohých domácich potravinárskych firiem, podobne ako to bolo pri vstupe Slovenska do EÚ.
PKS je presvedčená, že potravinársky priemysel je kľúčovým priemyselným odvetvím na riešenie otázky dlhodobého a stabilného znižovania nezamestnanosti, ako aj na zabezpečenie ekonomického rozvoja.
V uplynulom období boli podľa PKS však potravinári konfrontovaní viacerými nepriaznivými opatreniami. Naďalej ich poškodzuje embargo EÚ voči Rusku, hoci principiálnemu postoju Európskej únie PKS rozumie. "Naši potravinári museli opätovne čeliť snahám deliť potraviny na 'zdravé' a 'nezdravé' cez tzv. bufetový zákon alebo tzv. praženicovú vyhlášku. PKS s poľutovaním skonštatovala, že ani v týchto prípadoch im nepredchádzali odborné diskusie," zdôraznila PKS.
Chybným krokom Bruselu je tiež zrušenie mliečnych kvót od 1. apríla 2015. "Môže to mať fatálne dôsledky pre našich domácich producentov mlieka," povedal v tejto súvislosti prezident PKS Daniel Poturnay.
PKS má pripomienky aj k Programu rozvoja vidieka SR, ktorý určuje potravinárskym producentom povinnosť použiť v potravine 75 % surovín zo Slovenska, ale zároveň nepodporuje dostatočne spracovateľov. To má podľa komory za následok rast dovážaných potravín. Viaceré zahraničné inštitúcie konštatujú pri hodnotení konkurencieschopnosti a podnikateľského prostredia na Slovensku zhoršenie.
Vážnu obavu pre potravinárov predstavuje aj rokovanie o liberalizácii obchodu medzi EÚ a USA, ktoré môže znamenať ohrozenie mnohých domácich potravinárskych firiem, podobne ako to bolo pri vstupe Slovenska do EÚ.
PKS je presvedčená, že potravinársky priemysel je kľúčovým priemyselným odvetvím na riešenie otázky dlhodobého a stabilného znižovania nezamestnanosti, ako aj na zabezpečenie ekonomického rozvoja.