Bratislava 8. marca (TASR) – Slovenský plán obnovy je vo finálnej fáze. Dokument mieri do medzirezortného pripomienkového konania (MPK). Informoval o tom v pondelok na brífingu minister financií Eduard Heger (OĽANO). Plán obnovy predstavuje rozsiahlu reformnú agendu sprevádzanú investíciami. Slovensko ho má odovzdať Európskej komisii (EK) do konca apríla tohto roka.

Plán obnovy je podľa Hegera "cestovná mapa" k lepšiemu Slovensku. "Mám z tohto dokumentu veľmi dobrý pocit. Dokázali sme jasne pomenovať problémy a precízne vytýčiť cesty, ako ich riešiť. Vybrali sme priority, navrhli sme reformy a investície," skonštatoval šéf rezortu financií s tým, že plán považuje za realistický. Podotkol, že naplnenie cieľov si bude vyžadovať aj silnú politickú podporu, dobré organizačné schopnosti a veľa trpezlivosti.



Návrh plánu obnovy považuje za dobrý aj riaditeľ Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP) Štefan Kišš. Komponenty, ktoré sú súčasťou plánu obnovy, boli podľa jeho slov rozpracované do veľmi konkrétnej podoby. Generálna riaditeľka sekcie plánu obnovy Lívia Vašáková dodala, že odozva zo strany EK je do veľkej miery pozitívna, pričom SR patrí medzi najrýchlejšie krajiny pri príprave plánu a najambicióznejšie z pohľadu reforiem.

"Plán obnovy je možnosťou na obnovu krajiny po pandémii a zároveň v prípade Slovenska aj príležitosťou na znovunaštartovanie dobiehania vyspelejších krajín, kde sme za poslednú dekádu buď stagnovali, alebo priam zaostávali," poznamenala Vašáková. Najviac SR zaostáva v oblastiach, ako je školstvo alebo zdravotníctvo, ktoré sú aj hlavnými národnými prioritami plánu obnovy. Veľký dôraz sa však podľa nej kladie aj na zelenú a digitálnu ekonomiku.

Z pohľadu verejných financií je podľa ministra financií dôležitá dôchodková reforma a zavedenie výdavkových stropov. Zo štrukturálnych tém vyzdvihol reformu riadenia vedy, výskumu a inovácií. Z hľadiska inklúzie v predškolskom vzdelávaní za významnú považuje obsahovú reformu v školstve a v zdravotníctve napríklad aj zmenu siete nemocníc. Heger zároveň priblížil záväzok SR zvýšiť životnú úroveň do roku 2030 na 92 % priemeru EÚ, pričom v súčasnosti je to 74 %.

Minister skonštatoval, že v pláne obnovy musí byť presne napísané, čo sa urobí v ktorom roku a v ktorom mesiaci, a na základe toho bude EK aj kontrolovať napĺňanie míľnikov. Do konca apríla bude podľa Kišša Slovensko rokovať s EK o konečnej podobe míľnikov a cieľov. Výsledný "verdikt" Komisie by Slovensko podľa šéfa rezortu financií malo počuť v lete a následne má byť uvoľnená aj prvá suma, ide o tzv. predfinancovanie.