Bratislava 28. apríla (TASR) – Plán obnovy a odolnosti SR, reformy a investície v hodnote takmer 6,6 miliardy eur v stredu schválila vláda s pripomienkami. Najobjemnejší balík spomedzi piatich hlavných oblastí má ísť na zelenú ekonomiku, za ňou nasleduje oblasť zdravia. Ďalšími oblasťami, s ktorými dokument počíta, sú efektívna verejná správa a digitalizácia, vzdelávanie, veda, výskum a inovácie. Plán je potrebné oficiálne predložiť Európskej komisii (EK) do 30. apríla tohto roka.

Plán obnovy je súčasťou spoločnej reakcie členských štátov Európskej únie (EÚ) na silný pokles ekonomiky v dôsledku pandémie nového koronavírusu. Reformy aj investície sa majú uskutočňovať v rokoch 2021 - 2026. Plán obnovy musí spĺňať určité požiadavky z európskej úrovne. Jeho súčasťou musia byť aj reformy a má byť v súlade s odporúčaniami, ktoré dala Slovensku EK. Na zelenú transformáciu musí ísť 37 % celkovej alokácie, na digitálnu 20 %. Plán obnovy má zároveň napĺňať princíp "do no significant harm", teda "výrazne nenarušiť".

Slovensko by podľa dokumentu malo čakať 66 ambicióznych reforiem. Patrí k nim reforma súdnej mapy, reforma riadenia vysokých škôl, modernizácia Policajného zboru, optimalizácia siete nemocníc či reforma NAKA. Medzi kľúčové reformy bola zaradená aj reforma verejnej osobnej dopravy, dôchodková reforma či reforma verejného obstarávania.

Rovnako by malo dôjsť k 66 veľkým investíciám. Smerovať majú napríklad do debarierizácie škôl, rozšírenia bezzásahového územia, obnovy rodinných domov, ale aj vodných tokov. Pribudnúť by mali dispečerizované úseky železničných tratí, ale aj nová cyklistická infraštruktúra.

Foto: TASR/AP

Najväčšia suma z celkového balíka má ísť na oblasť zelenej ekonomiky, a to 2,3 miliardy eur. Oblasť zdravia má byť podporená sumou 1,5 miliardy eur. Oblasť efektívnej verejnej správy a digitalizácie by mala získať 1,1 miliardy eur. Na vzdelávanie má ísť 892 miliónov eur, na vedu, výskum a inovácie 739 miliónov eur.

Zelená ekonomika zahŕňa obnoviteľné zdroje energie a energetickú infraštruktúru v objeme 232 miliónov eur, adaptáciu na zmenu klímy v sume 159 miliónov eur či dekarbonizáciu priemyslu v hodnote 368 miliónov eur. Na obnovu budov má ísť 741 miliónov eur. Udržateľná doprava má byť zasa podporená sumou 801 miliónov eur.

V oblasti zdravia je necelých 1,2 miliardy eur vyčlenených na modernú a dostupnú zdravotnú starostlivosť a 105 miliónov eur na humánnu, modernú a dostupnú starostlivosť o duševné zdravie. Na dostupnú a kvalitnú dlhodobú sociálno-zdravotnú starostlivosť má smerovať 265 miliónov eur.

Vzdelávanie obsahuje tri komponenty. Dostupnosť, rozvoj a kvalita inkluzívneho vzdelávania na všetkých stupňoch má plánovanú alokáciu 210 miliónov eur, vzdelávanie pre 21. storočie 469 miliónov eur. Na zvýšenie výkonnosti slovenských vysokých škôl má plynúť 213 miliónov eur.

Z pohľadu vedy, výskumu a inovácií je 633 miliónov eur vyčlenených na efektívnejšie riadenie a posilnenie financovania vedy, výskumu a inovácií. Lákanie a udržanie talentov má dostať zdroje vo výške 106 miliónov eur.

Digitálne Slovensko by malo byť podporené sumou 615 miliónov eur. Zahŕňa to štát v mobile, kybernetickú bezpečnosť, rýchly internet pre každého či digitálnu ekonomiku. Oblasť efektívnej verejnej správy zahŕňa aj zlepšenie podnikateľského prostredia v hodnote 11 miliónov eur. Na reformu justície má smerovať 255 miliónov eur, na boj proti korupcii a praniu špinavých peňazí, bezpečnosť a ochranu obyvateľstva zase 229 miliónov eur. Táto oblasť obsahuje aj komponent zdravé verejné financie.

Foto: TASR

Výsledkom medzirezortného pripomienkového konania (MPK) k plánu obnovy bolo celkovo 2529 pripomienok. Akceptovaných bolo 684, z toho 270 zásadných. Počet čiastočne akceptovaných predstavoval 370, z toho 258 zásadných. Úpravy po MPK zahŕňajú aj doplnenie subjektov sociálnej ekonomiky, detailnejšie doplnenie rovnosti žien a mužov či spresnenie environmentálnych opatrení. Precizovala sa tiež implementácia budovania kapacít materských škôl aj za pomoci Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity. Zároveň by sa mala zriadiť Rada vlády pre Plán obnovy a odolnosti SR ako poradný orgán vlády.

Na zlepšenie energetickej hospodárnosti domov pôjde 528 mil. eur

Na zlepšenie energetickej hospodárnosti rodinných domov má ísť z plánu obnovy celkovo 528,2 milióna eur. Vyplýva to z materiálu, ktorý v stredu odobrila vláda s pripomienkami. Ďalších vyše 200 miliónov eur má ísť na obnovu verejných historických a pamiatkovo chránených budov.

Komplexná obnova budov by mala podľa autorov materiálu pozitívne pôsobiť nielen na zníženie emisií CO2, ale tiež aj znečisťujúcich látok v ovzduší. "Spotreba energie v budovách by sa mala do roku 2050 znížiť o 40 % v porovnaní s rokom 2020, pričom súčasne emisie poklesnú o 79 % v porovnaní s rokom 2020 a o 87 % v porovnaní s rokom 1990," vyčíslili v materiáli.

Obnova budov tiež umožní vznik nových pracovných miest na lokálnych úrovniach. Každé euro investované do obnovy budov tiež bude mať multiplikačný efekt, čo znamená, že ak Slovensko investuje 100 miliónov eur do obnovy budov, vytvorí sa dodatočný hrubý domáci produkt (HDP) 130 miliónov eur, príjmy verejných financií vo výške 31,3 milióna eur a 3500 pracovných miest.

Komponent obnovy budov si vyžiada reformu zosúladenia podporných mechanizmov obnovy rodinných domov poskytovaných viacerými rezortmi, a takisto i reformu nakladania so stavebným odpadom.

Cieľom je zlepšenie energetickej hospodárnosti takmer 30.000 rodinných domov – realizácia ich obnovy vo vzťahu k energetickej hospodárnosti a adaptácia na zmenu klímy, ktorá patrí medzi najväčšie environmentálne výzvy dnešnej spoločnosti. Podľa autorov materiálu by sa podpora 30.000 domácností mohla realizovať medzi rokmi 2022 a 2026, pričom tento rok bude slúžiť na prípravu schémy. Podľa časového harmonogramu by do konca budúceho roka mohlo byť obnovených 4000 domov, v rokoch 2023 – 2025 po 7000 domov každoročne a v roku 2026 zvyšných 5000.

Plán obnovy a odolnosti SR, reformy a investície v hodnote takmer 6,6 miliardy eur v stredu schválila vláda s pripomienkami. Najobjemnejší balík spomedzi piatich hlavných oblastí má ísť na zelenú ekonomiku. Plán je potrebné oficiálne predložiť Európskej komisii (EK) do 30. apríla tohto roka.

Plán obnovy je súčasťou spoločnej reakcie členských štátov Európskej únie (EÚ) na silný pokles ekonomiky v dôsledku pandémie nového koronavírusu. Reformy aj investície sa majú uskutočňovať v rokoch 2021 - 2026.

Vláda chce v rámci plánu obnovy prilákať Slovákov v zahraničí na návrat

Foto: TASR/AP

Národný reformno-investičný plán, ktorý by s pomocou eurofondov mal po pandémii ochorenia COVID-19 reštartovať ekonomiku a skvalitniť životné podmienky na Slovensku, ráta aj so snahou prilákať k návratu talentovaných a kvalifikovaných Slovákov, ktorí pôsobia a pracujú v zahraničí. V pláne obnovy a odolnosti, ktorý schválila v stredu vláda, sú alokácie na to určené zahrnuté v oblasti vedy, výskumu a inovácií a komponentu Lákanie a udržanie talentov.

Z celkovej alokácie 106 miliónov eur majú prostriedky vo výške osem miliónov eur podporiť a pomôcť navrátilcom zo zahraničia, rovnako tak sú určené na prilákanie vysokokvalifikovaných zamestnancov z tretích krajín a ich rodinných príslušníkov a udržanie zahraničných vysokoškolských študentov študujúcich na Slovensku. Súčasťou plánu je investovať dva milióny eur aj do posilnenia vzťahov so Slovákmi v zahraničí a podpory ich občianskych iniciatív.

Návratovú politiku smerom k novej slovenskej diaspóre, teda Slovákom, ktorí odišli za prácou a lepšími podmienkami v posledných dvoch desaťročiach, formuluje ako jednu z oblastí hlavných aktivít aj návrh novej koncepcie štátnej politiky vo vzťahu ku krajanským komunitám. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) v tejto súvislosti vychádza z vlastného prieskumu, podľa ktorého vyše 60 percent oslovených krajanov zvažuje návrat na Slovensko a vyše 76 percent pozná niekoho, kto o tejto možnosti rozmýšľa.

Plán obnovy je spoločnou reakciou krajín EÚ na silný pokles ekonomiky v dôsledku pandémie nového koronavírusu. Jeho príprava je založená na dodržiavaní prísnych požiadaviek Európskej komisie vrátane vyčlenenia 37 percent alokácie na zelenú a 20 percent na digitálnu transformáciu. Plán obnovy a odolnosti SR sa zameriava na šesť hlavných priorít: zelená ekonomika (2,301 miliardy eur); vzdelávanie (892 miliónov eur); veda, výskum a inovácie (739 miliónov eur); zdravie (1,533 miliardy eur); efektívna verejná správa (495 miliónov eur) a digitalizácia (615 miliónov eur). Je rozdelený na 18 častí, tzv. komponentov, ktoré zahŕňajú reformy a investície v celkovej hodnote približne 6,6 miliardy eur. 

Plán obnovy ráta aj s investíciou do pamiatkových objektov

Foto: TASR - Lukáš Mužla

Kultúra si v pláne obnovy našla miesto v oblasti zelenej ekonomiky a komponente Obnova budov, v ktorej sa ráta s alokáciou 741 miliónov eur. Vyplýva to schváleného národného reformno-investičného plánu, ktorý v stredu odobrila vláda.

V rámci reforiem pôjde o reformu zameranú na zvýšenie transparentnosti a zefektívnenia rozhodnutí Pamiatkového úradu (PÚ) SR, ktorá by mala byť zrealizovaná do konca roka 2023. V komponente Obnova budov sa budú môcť oprávnení žiadatelia uchádzať aj prostriedky v rámci Obnovy verejných historických a pamiatkovo chránených budov, prerozdeliť si budú môcť 207 miliónov eur.

Plán obnovy je spoločnou reakciou krajín EÚ na silný pokles ekonomiky v dôsledku pandémie nového koronavírusu. Jeho príprava je založená na dodržiavaní prísnych požiadaviek Európskej komisie vrátane vyčlenenia 37 percent alokácie na zelenú a 20 percent na digitálnu transformáciu. Plán obnovy a odolnosti SR sa zameriava na šesť hlavných priorít: zelená ekonomika (2301 miliónov eur), vzdelávanie (892 mil. eur), veda, výskum a inovácie (739 mil. eur), zdravie (1533 mil. eur), efektívna verejná správa (495 mil. eur) a digitalizácia (615 mil. eur). Je rozdelený na 18 častí, tzv. komponentov, ktoré zahŕňajú reformy a investície v celkovej hodnote približne 6,6 miliardy eur. 

Plán obnovy zahŕňa modernizáciu súdov a rozvoj informačných systémov

Na reformu justície by malo ísť z plánu obnovy 255 miliónov eur. V hodnote 212 miliónov eur by mali byť financované investície do budov a reorganizácie súdov, zvyšných 43 miliónov eur by malo byť alokovaných do digitalizácie a rozvoja informačných systémov súdnictva. Vyplýva to z Plánu obnovy a odolnosti SR, ktorý v stredu schválila vláda.

Potrebu investícií predpokladá realizovanie reformy súdnej mapy, zriadenie Najvyššieho správneho súdu SR či nového Úradu pre správu zaisteného majetku. „Hlavným zámerom reformy súdnej mapy je zavedenie špecializácie sudcov a tým vytvorenie priestoru na kvalitnejšie a rýchlejšie rozhodnutia súdov. Investíciami do elektronizácie a digitalizácie súdnych procesov sa zlepšia služby pre občanov a firmy,“ spresnili predkladatelia materiálu.

V rámci investícií do budov a reorganizácie súdov počíta schválený materiál s výstavbou dvoch nových moderných mestských súdov v Bratislave a Košiciach. Tiež s výstavbou, respektíve úpravou priestorov pre trojicu prvostupňových správnych súdov, odvolacích súdov a prvostupňových súdov v sídle kraja. Modernizované alebo prestavané by mali byť aj priestory Špecializovaného trestného súdu. Materiál predpokladá aj výstavbu, úpravu alebo zabezpečenie priestorov Najvyššieho správneho súdu SR a Najvyššieho súdu SR. Na rekonštrukciu priestorov súdov, ktorými aktuálne disponuje súdna sústava, sa odhaduje použitie 62,4 milióna eur. „Alokovanie 146 miliónov (približne 70 percent) sa predpokladá na zabezpečenie nových priestorov tam, kde kapacitné alebo iné podmienky neumožnia rozšírenie kapacít existujúcich budov,“ dodali.

Investície do podporných nástrojov reformy súdnej mapy zahŕňajú digitalizáciu procesov, modernizáciu informačných technológií a vytvorenie podpornej analytickej platformy na sprístupňovanie judikatúry na súdoch. „Pre zefektívnenie práce sudcov a súdnych zamestnancov sa zmodernizuje hardvérové a softvérové vybavenie súdov vrátane techniky na online komunikáciu a digitalizáciu zbierky listín a súdnych spisov. Vytvorí sa podporná analytická platforma na sprístupňovanie judikatúry (praktickej aplikácie práva v súdnych rozhodnutiach) na súdoch,“ píše sa v materiáli. Jeho autori zdôraznili, že takmer z 20 miliónov spisov je v papierovej forme evidovaných 16,2 milióna.

Nad rámec 255 miliónov eur z plánu obnovy predpokladá materiál aj priebežné spolufinancovanie reforiem zo štátneho rozpočtu. Konkrétne vo výške 24,5 milióna eur na roky 2021 i 2022 v súvislosti s implementáciou súdnej mapy a 16,6 milióna eur každoročne po spustení súdnej mapy.

Veda a výskum by mali z plánu obnovy získať finančnú sumu 739 mil. eur

Foto: TASR/AP

Na vedu, výskum a inovácie by malo z plánu obnovy smerovať celkovo 739 miliónov eur. Z tejto sumy má ísť na efektívnejšie riadenie a posilnenie financovania vedy, výskumu, inovácií a digitálnej ekonomiky 633 miliónov eur a 106 miliónov eur na lákanie a udržanie talentov. Vyplýva to z plánu obnovy, ktorý v stredu schválila vláda.

V rámci efektívnejšieho riadenia a posilnenia financovania vedy, výskumu a inovácií sú naplánované dve veľké reformy, a to profesionalizácia a centrálne riadenie, hodnotenie a podpora v oblasti vedy, výskumu a investícií a reforma verejných výskumných inštitúcií. Na podporu medzinárodnej spolupráce a zapájania sa do projektov Horizont Európa a Európskeho inovačného a technologického inštitútu by malo smerovať 47 miliónov eur.

Najvyššia suma v rámci tohto komponentu - 213 miliónov eur - je plánovaná na výskum a inovácie pre dekarbonizáciu a digitalizáciu ekonomiky. Ďalších 179 miliónov eur má ísť na podporu spolupráce firiem, akademického sektora a organizácií výskumu a vývoja. Výchova, získavanie a udržanie excelentných výskumníkov a inovátorov má byť podporená sumou 143 miliónov eur. Balík financií má smerovať aj na IT podporu jednotného grantového systému výskumu a vývoja (sedem miliónov eur) a na finančné nástroje na podporu inovácií (43 miliónov eur).

Na udržanie a lákanie talentov má smerovať 106 miliónov eur. Medzi reformy v tomto komponente patrí zjednodušenie získavania povolenia na pobyt pre vysokokvalifikovaných pracovníkov z tretích krajín či zjednodušenie uznávania dokladov o vzdelávaní. V rámci tohto komponentu má smerovať 78 miliónov eur na štipendiá pre najlepších domácich a zahraničných študentov a odmeny pre vysoké školy, ktoré ich získajú.

Na internacionalizáciu v akademickom prostredí má z plánu obnovy ísť 19 miliónov eur, na posilnenie vzťahov so Slovákmi v zahraničí a na podporu občianskych iniciatív dva milióny eur. Podpora a asistencia pre navrátilcov, vysokokvalifikovaných zamestnancov z tretích krajín a ich rodinných príslušníkov a zahraničných vysokoškolských študentov študujúcich na Slovensku má získať osem miliónov eur.

Na obnovu zdravotníctva by malo ísť z plánu obnovy vyše 1,5 miliardy eur

Foto: TASR/AP

Modernizácia zdravotnej starostlivosti, prehĺbenie dostupnosti starostlivosti o duševné zdravie, ale aj kvalitnejšia dlhodobá sociálno-zdravotná starostlivosť by na Slovensku mohli byť realitou vďaka investíciám z plánu obnovy pre zdravotníctvo. Celkovo je na túto oblasť vyčlenených 1,533 miliardy eur. V stredu to na svojom zasadnutí schválila vláda.

Pre oblasť modernej a dostupnej zdravotnej starostlivosti by celkovo malo ísť 1,163 miliardy eur. Najväčšia investícia vo výške 998 miliónov eur by mala ísť do výstavby, rekonštrukcie a vybavenia novej siete nemocníc, naplánovaná je na koniec roka 2025. V tomto období by malo ísť do oblasti digitalizácie v zdravotníctve 41 miliónov eur.

Témou by mala byť aj výstavba a obnova staníc záchrannej zdravotnej služby, 55 z nich by malo byť zmodernizovaných a obnoviť by sa mal tiež vozový park. Plán počíta, že na tento účel pôjde 55 miliónov eur.

Súčasťou modernizácie bude aj podpora otvárania nových ambulancií primárnej starostlivosti v nedostatkových oblastiach za 11 miliónov eur. Pribudnúť by tak malo 170 nových ambulancií primárnej starostlivosti.

Jedným z prvých potrebných krokov je reforma prípravy investičných projektov v zdravotníctve, ktorá by sa mala začať ešte v tomto roku. Vyžadovať si bude investície vo výške 58 miliónov eur. Na konci aktuálneho roka by sa malo pracovať na optimalizácií siete akútnej zdravotnej starostlivosti. V budúcom roku sa počíta s novou definíciou neodkladnej zdravotnej starostlivosti, ako aj s reformou poskytovania všeobecnej starostlivosti o dospelých, deti a dorast. Na rok 2025 je naplánovaná centralizácia riadenia najväčších nemocníc, ale aj optimalizácia siete nemocníc.

Slovensko by sa malo posunúť aj v oblasti humánnej, modernej a dostupnej starostlivosti o duševné zdravie. Na tento komponent je z plánu obnovy vyčlenených 105 miliónov eur. Vyžadovať si bude reformu v rámci koordinovanej medzirezortnej spolupráce, ďalej reformu rozvoja akútnych poddimenzovaných oblastí, reformu konceptov pre modernejšiu liečbu a modernizáciu vzdelávania personálu.

Výstavba detenčných a komunitných zariadení by sa realitou mala stať koncom roka 2025, pričom si bude vyžadovať náklady vo výške 75 miliónov eur. Osem miliónov eur si vyžiada modernizácia diagnostických metód a jeden milión obnova materiálno-technického vybavenia. Humanizácia oddelení v ústavnej starostlivosti si bude vyžadovať náklady vo výške 11 miliónov eur a vzdelávanie personálu sedem miliónov eur. Súčasťou starostlivosti o duševné zdravie je aj podpora národnej linky podpory duševného zdravia, a to vo výške jedného milióna eur.

Pre oblasť postupnej a kvalitnej dlhodobej sociálno-zdravotnej starostlivosti je z plánu obnovy vyčlenených 265 miliónov eur. Rovnako si bude vyžadovať viaceré reformy, a to v oblasti integrácie a financovania dlhodobej sociálno-zdravotnej starostlivosti, v oblasti posudkovej činnosti či v oblasti dohľadu nad sociálnou starostlivosťou.

Priniesť by mala rozšírenie a obnovu kapacít komunitnej sociálnej starostlivosti za 193 miliónov eur. Ďalej rozšírenie a obnovu kapacít následnej a ošetrovateľskej starostlivosti za 32 miliónov eur, ale aj rozšírenie a obnovu kapacít paliatívnej starostlivosti, ktorá si vyžaduje investíciu 20 miliónov eur.

Na rozvoj OZE a energetickej sústavy pôjde 232 miliónov eur

Na Slovensku by mali do roku 2026 pribudnúť nové zdroje elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov (OZE) podporené z plánu obnovy sumou 103 miliónov eur. Zároveň plán ráta s podporou obnovy súčasných zdrojov OZE vo výške 62 miliónov eur a rovnakou sumou bude dotované aj zvyšovanie flexibility elektrizačnej sústavy. Spolu je tak, aj s administratívnymi nákladmi súvisiacimi s implementáciou vo výške necelých päť miliónov eur, vyčlenených na tento komponent 232 miliónov eur. Vyplýva to z materiálu Plán obnovy a odolnosti SR z dielne Ministerstva financií (MF) SR, ktorý v stredu schválila vláda.  

Na rozdiel od súčasnosti, keď sú OZE podporované doplatkom alebo príplatkom k cenám energie, by mal štát ich výstavbu podporiť iba investičnými stimulmi. Investičnú podporu získajú podľa schváleného materiálu projekty s plánovanou kapacitou od desať kilowattov (kW) až po 50 MW v aukciách, a to bez ohľadu na technológiu OZE. Plán obnovy však neráta s investičnou podporou pre výstavbu vodných elektrární. Investičné prostriedky by mali byť prideľované na základe výsledkov aukcie, pričom hlavným kritériom budú náklady na megawatthodinu (MWh) vyrobenej elektriny. "Opatrenie bude mať formu investičnej pomoci a bude mať za následok zníženie dosahu na výšku koncovej ceny elektriny prostredníctvom regulovanej tarify za prevádzkovanie systému," uviedol rezort financií.

Ďalších 62 miliónov eur by mal štát použiť na predĺženie technologickej životnosti existujúcich kapacít a zvýšenie efektívnosti OZE. Tento zámer sa týka najmä výroby elektriny v bioplynových elektrárňach, ktorým končí prevádzková podpora v rokoch 2025 - 2028, ale aj výroby elektriny z vodnej energie. Prevádzka viacerých bioplynových zdrojov OZE po ukončení ich prevádzkovej podpory už nebude rentabilná vzhľadom na cenu a dostupnosť suroviny.

Rozvoj kapacít OZE však nie je možný bez investícií do zvyšovania flexibility elektrizačnej sústavy. Navrhovaný plán obnovy ráta do roku 2026 s investíciami v sume ďalších 62 miliónov eur do zvýšenia kapacít skladovania energie a zvýšenia regulačného rozsahu u rekonštruovaných zariadení. Slovensko má pomerne nízky inštalovaný výkon elektrární, ktoré dokážu flexibilne reagovať na aktuálne požiadavky sústavy, a tie sa budú s rozvojom výkonovo nestabilných zdrojov OZE stále zvyšovať. Štát by mal podporovať napríklad projekty na skladovanie energie vrátane výroby vodíka z OZE. Dôležitý je tiež rozvinutý systém zberu, zdieľania, spracovania a sprístupňovania dát.

Z plánu obnovy sa má podporiť aj boj proti korupcii a modernizácia polície

Foto: TASR - František Iván

Na boj proti korupcii a praniu špinavých peňazí, bezpečnosť a ochranu obyvateľstva má z plánu obnovy putovať 229 miliónov eur. Investície zahŕňajú napríklad posilnenie kapacít finančného vyšetrovania a modernizáciu polície, zriadenie centrálneho registra účtu, modernizáciu Hasičského a záchranného zboru či posilnenie administratívnych kapacít. Plán obnovy a odolnosti SR v stredu schválila vláda.

Na zefektívnenie boja proti korupcii kabinet vyčlenil 21,1 milióna eur. Podporiť sa majú personálne kapacity a technické zabezpečenie finančného vyšetrovania. Reorganizáciou má vzniknúť Národná centrála osobitných druhov kriminality (NCODK) spolu s regionálnymi pracoviskami a útvarmi analytickej činnosti Národnej kriminálnej agentúry (NAKA).

Modernizáciu a budovanie odborných kapacít Policajného zboru by chcela vláda podporiť sumou 81,5 milióna eur. Lepšie vybavenie by mali dostať útvary, ktoré sa zaoberajú environmentálnou kriminalitou, kriminálnymi analýzami a získavaním forenzných dôkazov. Do prevádzky by sa mali uviesť automatizované systémy namierené proti porušovaniu pravidiel cestnej premávky. Digitalizáciou procesov sa má zefektívniť udeľovanie pobytu cudzincom. Posilniť má aj policajné kapacity pri pomoci obetiam trestných činov.

Do modernizácie hasičského a záchranného systému sa má investovať 65 miliónov eur. Ráta sa so skvalitnením operačného riadenia záchranných zložiek integrovaného operačného systému. Prispieť má k tomu aktuálne informačné a komunikačné technológie a prepojenie jednotlivých informačných systémov. Vybudované integrované bezpečnostné centrá majú poskytnúť priestory pre krízové štáby okresných úradov. Obnoviť by sa mohli aj hasičské stanice a ich vybavenie.

Posilnenie administratívnych kapacít by chceli financovať sumou 61 miliónov eur. Zvýšiť by sa mala aj koordinácia administratívy, podporiť zdieľaný výkon správy a služieb, špecializácia a zvýšenie odbornosti a kvalita rozhodovania zamestnancov miestnej štátnej správy a miestnej samosprávy. Úspešné čerpanie financií z plánu obnovy má zabezpečiť centrálna koordinácia plánu.

Plán obnovy ráta so znížením emisií v priemysle o 3 milióny ton CO2 ročne

Foto: TASR/AP

Príspevok na dekarbonizáciu priemyslu vo výške 362 miliónov eur pri bežných cenách by mal do roku 2027 zaistiť zníženie emisií ekvivalentu oxidu uhličitého (eqCO2) až o tri milióny ton ročne. Firmy budú mať možnosť sa uchádzať o peniaze na spolufinancovanie dekarbonizácie svojich prevádzok od budúceho roka. Vyplýva to z materiálu Plán obnovy a odolnosti SR, ktorý v stredu schválila vláda.

"Investície budú využité na kompenzáciu časti investičných nákladov potrebných na realizáciu opatrení prinášajúcich redukciu skleníkových plynov v sektoroch, ktoré sa na ich tvorbe podieľajú významným objemom, prípadne majú vysoký potenciál ich znižovania prostredníctvom zavádzania čistejších výrobných technológií," uvádza schválený materiál.

Ministerstvo financií (MF) SR ako predkladateľ plánu obnovy ráta s tým, že podniky majú vo svojich investičných zásobníkoch aj projekty zamerané na zvyšovanie energetickej efektívnosti a znižovanie emisií z produkcie a procesov. Existujúca ponuka financovania však podľa rezortu nie vždy dokáže firmám poskytnúť finančné podmienky, pri ktorých by realizácia takýchto projektov mala aj ekonomicko-finančné opodstatnenie.

Plán obnovy sa usiluje o maximálnu možnú mieru zníženia emisií skleníkových plynov v priemysle vzhľadom na celkovú alokovanú sumu. Bude preto podporovať najmä projektové zámery s čo najnižšou cenou za tonu ušetrených skleníkových plynov. Množstvo skleníkových plynov zároveň musí klesnúť v jednotlivých podnikoch aspoň o tretinu.

Podpora z plánu obnovy nebude mať priamy prienik s pomocou poskytovanou v rámci Modernizačného fondu a projekty sa tak nebudú môcť uchádzať o podporu aj v tomto fonde. Okrem projektov na dekarbonizáciu priemyslu ráta plán obnovy aj s ukončením ťažby hnedého uhlia na hornej Nitre a s odstavením elektrárne v Novákoch. Financovanie tohto projektu je však zabezpečené z už existujúcich zdrojov EÚ, najmä z Fondu na spravodlivú transformáciu.

Na vzdelávanie by malo ísť z plánu obnovy 892 miliónov eur

Foto: TASR - Roman Hanc

Na vzdelávanie by malo ísť z plánu obnovy 892 miliónov eur. Z toho na dostupnosť, rozvoj a kvalitu inkluzívneho vzdelávania na všetkých stupňoch 210 miliónov eur, na vzdelávanie pre 21. storočie 469 miliónov eur a na zvýšenie výkonnosti slovenských vysokých škôl 214 miliónov eur. Vyplýva to z plánu obnovy schváleného v stredu vládou.

V rámci dostupnosti, rozvoja a kvality inkluzívneho vzdelávania sa bude realizovať viacero reforiem. Na povinné vzdelávanie od piatich rokov a zavedenie právneho nároku na miesto v škôlke od troch rokov by malo smerovať 142 miliónov eur. Ďalších 23 miliónov eur by malo ísť na definíciu konceptu špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb detí a žiakov, model nárokovateľných podporných opatrení vo výchove a vzdelávaní.

Dôjsť by malo aj k reforme systému poradenstva a prevencie a zabezpečeniu systematického zberu dát v oblasti podpory duševného zdravia detí, žiakov a študentov, k prevencii predčasného ukončovania školskej dochádzky, úprave F-odborov a podpore desegregácie škôl. Na kompenzačné opatrenia na zmierňovanie dôsledkov pandémie vo vzdelávaní pre žiakov základných a stredných škôl bolo vyčíslených 13 miliónov eur. Investovať by sa malo aj do odstraňovania bariér v školských budovách na všetkých úrovniach vzdelávacieho systému vo výške 27 miliónov eur.

V komponente s názvom Vzdelávanie pre 21. storočie sa má preinvestovať 469 miliónov eur. Na obsahovú a učebnicovú reformu má smerovať 100 miliónov eur, na prípravu a rozvoj učiteľov a na nové obsahy a formy výučby 50 miliónov eur. Investovať 187 miliónov eur sa má aj na digitálne vybavenie škôl, učebnice na dištančné vzdelávanie či na prístup k internetu. Na dobudovanie školskej infraštruktúry je naplánovaná investícia vo výške 123 miliónov eur.

Zmenami prejdú aj vysoké školy, na ktoré je v rámci plánu obnovy v časti vzdelávanie určených 213 miliónov eur. Na investičnú podporu pri strategickom rozvoji škôl, zrekonštruované vysoké školy a internáty je naplánovaných 204 miliónov eur. Na reformu zavedenia systému periodického hodnotenia vedeckého výskumu identifikujúceho kvalitu vysokých škôl má ísť deväť miliónov eur. Reformou má tiež prejsť zmena financovania vysokých škôl, mal by nastať aj nový prístup k akreditácii vysokoškolského vzdelávania. Reforma je naplánovaná aj pri riadení vysokých škôl.