Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa Sociálnej poisťovne (SP) sa v posledných rokoch ukazuje, že minimálne odvody platí zhruba 71 % až 76 % živnostníkov a ostatných samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO).
Autor TASR
Bratislava 30. marca (TASR) - Väčšina živnostníkov na Slovensku si platí len minimálne odvody. To sa im ale do budúcnosti nemusí vyplatiť. Môžu mať nižší dôchodok, avšak aj slabšie úspory v druhom dôchodkovom pilieri, ak si v ňom sporia.
Podľa Sociálnej poisťovne (SP) sa v posledných rokoch ukazuje, že minimálne odvody platí zhruba 71 % až 76 % živnostníkov a ostatných samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO). "Pokračujúci trend platenia čo najnižšieho poistného sme zaznamenali aj minulý rok," potvrdil hovorca poisťovne Peter Višváder.
Vlani bol priemerný počet SZČO platiacich poistné na starobné poistenie z minimálneho vymeriavacieho základu viac ako 140.000, čo predstavovalo 75,15 % všetkých platiacich SZČO. "Oproti roku 2017 ide o nárast podielu takto platiacich SZČO, pretože vtedy bol priemerný počet SZČO platiacich takéto poistné z minimálneho vymeriavacieho základu 133.852, čo predstavovalo 71,95 % všetkých platiacich SZČO," vyčíslil Višváder.
Optimalizácia odvodových povinností sa však ľuďom nemusí v budúcnosti vyplatiť. "Odvádzanie minimálnych odvodov sa im v budúcnosti prejaví nielen na nižších sumách nemocenských dávok, ale aj na nižšom dôchodku. SZČO si mnohokrát neuvedomujú, že v budúcnosti môžu mať práve v dôsledku platenia minimálnych odvodov existenčné problémy," upozorňuje Višváder. V zásade podľa jeho slov platí, že čím dlhšie poistenec odvádza poistné a čím je jeho výška vyššia, tým väčší bude aj jeho budúci dôchodok či iné dávky.
Menej môžu živnostníci čakať aj z druhého piliera, ak si v ňom sporia. Ukázali to prepočty OVB Allfinanz Slovensko. "V peňaženke im aktuálne síce zostáva viac, avšak len málokto z nich si uvedomuje, že z minimálnych odvodov sa im mesačne do druhého piliera sporí len minimum peňazí. Na dôchodku si tak v ňom nájdu podstatne menej peňazí ako ľudia, ktorí celý život pracovali v zamestnaní," tvrdí analytik spoločnosti Marián Búlik.
V súčasnosti je odvod do druhého piliera na úrovni 4,75 % z hrubej mzdy, respektíve z vymeriavacieho základu u podnikateľov. Tento odvod sa bude každoročne zvyšovať o 0,25 percentuálneho bodu až v roku 2024 dosiahne konečných 6 %. "Ak by SZČO v minulom roku pracovala ako zamestnanec a mala by priemernú mzdu, ktorá v minulom roku bola vo výške 1013 eur, do druhého piliera by jej každý mesiac odchádzalo až 48,1 eura. Ak si však SZČO optimalizuje daňové priznanie a v roku 2018 platila len minimálne odvody, do druhého piliera si sporila výrazne menej," tvrdí Búlik s tým, že ak je minimálny vymeriavací základ len 477 eur, do druhého piliera by takýmto živnostníkom odchádzalo len 22,7 eura. "Mesačne by si tak v druhom pilieri sporil o 25,5 eura menej oproti tomu, ak by bol zamestnanec s priemernou mzdou 1000 eur," vyčíslil Búlik.
Ak by si však SZČO optimalizovala daňové priznanie aj v roku 2024, kedy bude odvod v maximálnej výške 6 %, mesačne by si sporila až o 32,20 eura menej ako zamestnanec. "Ak chcú mať živnostníci a SZČO na dôchodku nasporenú podobnú sumu ako zamestnanci v druhom pilieri, mali by si teraz začať súkromne sporiť minimálne 25,5 eura mesačne ak hodnota ich práce je približne 1000 eur mesačne. Ak je hodnota ich práce dvojnásobná, sporiť by si mali začať aspoň 72 eur mesačne a tieto sumy postupne zvyšovať," odporúča analytik OVB.
Sporiť navyše by si však nemali len živnostníci, ale aj zamestnanci. Súčet dôchodkov z prvého a druhého piliera im totiž stačiť nemusí. "Mali by si navyše sporiť do tretieho a štvrtého piliera (dlhodobé investičné sporenie) ďalších približne 5 % až 10 % z čistého príjmu," odporúča Búlik.
Podľa Sociálnej poisťovne (SP) sa v posledných rokoch ukazuje, že minimálne odvody platí zhruba 71 % až 76 % živnostníkov a ostatných samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO). "Pokračujúci trend platenia čo najnižšieho poistného sme zaznamenali aj minulý rok," potvrdil hovorca poisťovne Peter Višváder.
Vlani bol priemerný počet SZČO platiacich poistné na starobné poistenie z minimálneho vymeriavacieho základu viac ako 140.000, čo predstavovalo 75,15 % všetkých platiacich SZČO. "Oproti roku 2017 ide o nárast podielu takto platiacich SZČO, pretože vtedy bol priemerný počet SZČO platiacich takéto poistné z minimálneho vymeriavacieho základu 133.852, čo predstavovalo 71,95 % všetkých platiacich SZČO," vyčíslil Višváder.
Optimalizácia odvodových povinností sa však ľuďom nemusí v budúcnosti vyplatiť. "Odvádzanie minimálnych odvodov sa im v budúcnosti prejaví nielen na nižších sumách nemocenských dávok, ale aj na nižšom dôchodku. SZČO si mnohokrát neuvedomujú, že v budúcnosti môžu mať práve v dôsledku platenia minimálnych odvodov existenčné problémy," upozorňuje Višváder. V zásade podľa jeho slov platí, že čím dlhšie poistenec odvádza poistné a čím je jeho výška vyššia, tým väčší bude aj jeho budúci dôchodok či iné dávky.
Menej môžu živnostníci čakať aj z druhého piliera, ak si v ňom sporia. Ukázali to prepočty OVB Allfinanz Slovensko. "V peňaženke im aktuálne síce zostáva viac, avšak len málokto z nich si uvedomuje, že z minimálnych odvodov sa im mesačne do druhého piliera sporí len minimum peňazí. Na dôchodku si tak v ňom nájdu podstatne menej peňazí ako ľudia, ktorí celý život pracovali v zamestnaní," tvrdí analytik spoločnosti Marián Búlik.
V súčasnosti je odvod do druhého piliera na úrovni 4,75 % z hrubej mzdy, respektíve z vymeriavacieho základu u podnikateľov. Tento odvod sa bude každoročne zvyšovať o 0,25 percentuálneho bodu až v roku 2024 dosiahne konečných 6 %. "Ak by SZČO v minulom roku pracovala ako zamestnanec a mala by priemernú mzdu, ktorá v minulom roku bola vo výške 1013 eur, do druhého piliera by jej každý mesiac odchádzalo až 48,1 eura. Ak si však SZČO optimalizuje daňové priznanie a v roku 2018 platila len minimálne odvody, do druhého piliera si sporila výrazne menej," tvrdí Búlik s tým, že ak je minimálny vymeriavací základ len 477 eur, do druhého piliera by takýmto živnostníkom odchádzalo len 22,7 eura. "Mesačne by si tak v druhom pilieri sporil o 25,5 eura menej oproti tomu, ak by bol zamestnanec s priemernou mzdou 1000 eur," vyčíslil Búlik.
Ak by si však SZČO optimalizovala daňové priznanie aj v roku 2024, kedy bude odvod v maximálnej výške 6 %, mesačne by si sporila až o 32,20 eura menej ako zamestnanec. "Ak chcú mať živnostníci a SZČO na dôchodku nasporenú podobnú sumu ako zamestnanci v druhom pilieri, mali by si teraz začať súkromne sporiť minimálne 25,5 eura mesačne ak hodnota ich práce je približne 1000 eur mesačne. Ak je hodnota ich práce dvojnásobná, sporiť by si mali začať aspoň 72 eur mesačne a tieto sumy postupne zvyšovať," odporúča analytik OVB.
Sporiť navyše by si však nemali len živnostníci, ale aj zamestnanci. Súčet dôchodkov z prvého a druhého piliera im totiž stačiť nemusí. "Mali by si navyše sporiť do tretieho a štvrtého piliera (dlhodobé investičné sporenie) ďalších približne 5 % až 10 % z čistého príjmu," odporúča Búlik.
