Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Francúzski investori si môžu tento mesiac vydýchnuť. Superdaň, ktorú zaviedla vláda pre najbohatších Francúzov, potichu končí.
Autor TASR
Paríž 11. januára (TASR) - Francúzski investori si môžu tento mesiac vydýchnuť. Superdaň, ktorú zaviedla vláda pre najbohatších Francúzov, potichu končí a tento, ako sa ukázalo superomyl, nikomu chýbať nebude. Napísal to denník The Wall Street Journal.
Súčasný prezident Francois Hollande navrhol zavedenie 75-% dane z príjmu nad 1 milión eur ročne v rámci predvolebných sľubov. Keď voľby v roku 2012 vyhral, daň jeho vláda následne zaviedla. Ako sa však ukázalo, namiesto zvýšenia financií do štátneho rozpočtu to bolo úplné fiasko. Futbalisti hrozili štrajkom, najbohatší Francúz Bernard Arnault, vlastník luxusného reťazca LVMH, pohrozil odchodom do Belgicka a aj keď svoju žiadosť o belgické občianstvo nakoniec stiahol, mnohí ďalší sa tam odsťahovali.
Podľa francúzskeho denníka Le Figaro, žije vo frankofónnej oblasti Belgicka okolo 200.000 Francúzov. Z nich približne 5000 sú daňoví exulanti. Švajčiarsko je z rovnakého dôvodu domovom asi 2000 Francúzov. Ďalší sa rozhodli pre Londýn a New York.
Nedá sa pritom povedať, že by nikto z francúzskej vlády takýto vývoj nepredpokladal. Emmanuel Macron, súčasný minister hospodárstva, ktorý bol vtedy Hollandovým poradcom, varoval, že superdaň urobí z Francúzska "Kubu bez slnka".
Jeho varovania sa aj naplnili. Väčšinu času Hollandovho pôsobenia v prezidentskom úrade (prevzal ho v máji 2012) sa rast ekonomiky pohyboval okolo 0,3 %, nezamestnanosť sa drží nad 10 % a prílev priamych zahraničných investícií (PZI) do krajiny je zúfalo nízky. Objem PZI klesol v roku 2013 pod 5 miliárd USD (4,23 miliardy eur), zatiaľ čo v rokoch 2005-2007 dosahoval ročne v priemere 84 miliárd USD.
V dôsledku týchto problémov tak superdaň priniesla do rozpočtu podstatne menej peňazí, než sa čakalo. Podľa ministerstva financií to za dva roky bolo menej ako 500 miliónov eur. Viaceré firmy totiž odložili vyplatenie vysokých odmien pre svojich manažérov v nádeji, že superdaň bude zrušená, prípadne sa zníži.
Pod postupný zánik dane sa podpísali najmä premiér Manuel Valls a minister Emmanuel Macron, ktorí sa po prevzatí svojich postov v minulom roku snažili pomôcť ekonomike vymaniť sa z dôsledkov Hollandových sľubov. Valls presadil na tento rok rozpočet, ktorý znižuje firemné dane a sociálne príspevky v celkovom objeme 40 miliárd eur a Macron stále častejšie hovorí o potrebe prejsť z pôvodného socialistického modelu k podpore podnikateľov.
Pre Francúzsko je výhodou, že obmedzená platnosť superdane umožnila jej zánik bez legislatívneho zásahu. Jej neúspech je však lekciou najmä pre tých, ktorí sa snažia viesť triedny boj prostredníctvom daní.
Súčasný prezident Francois Hollande navrhol zavedenie 75-% dane z príjmu nad 1 milión eur ročne v rámci predvolebných sľubov. Keď voľby v roku 2012 vyhral, daň jeho vláda následne zaviedla. Ako sa však ukázalo, namiesto zvýšenia financií do štátneho rozpočtu to bolo úplné fiasko. Futbalisti hrozili štrajkom, najbohatší Francúz Bernard Arnault, vlastník luxusného reťazca LVMH, pohrozil odchodom do Belgicka a aj keď svoju žiadosť o belgické občianstvo nakoniec stiahol, mnohí ďalší sa tam odsťahovali.
Podľa francúzskeho denníka Le Figaro, žije vo frankofónnej oblasti Belgicka okolo 200.000 Francúzov. Z nich približne 5000 sú daňoví exulanti. Švajčiarsko je z rovnakého dôvodu domovom asi 2000 Francúzov. Ďalší sa rozhodli pre Londýn a New York.
Nedá sa pritom povedať, že by nikto z francúzskej vlády takýto vývoj nepredpokladal. Emmanuel Macron, súčasný minister hospodárstva, ktorý bol vtedy Hollandovým poradcom, varoval, že superdaň urobí z Francúzska "Kubu bez slnka".
Jeho varovania sa aj naplnili. Väčšinu času Hollandovho pôsobenia v prezidentskom úrade (prevzal ho v máji 2012) sa rast ekonomiky pohyboval okolo 0,3 %, nezamestnanosť sa drží nad 10 % a prílev priamych zahraničných investícií (PZI) do krajiny je zúfalo nízky. Objem PZI klesol v roku 2013 pod 5 miliárd USD (4,23 miliardy eur), zatiaľ čo v rokoch 2005-2007 dosahoval ročne v priemere 84 miliárd USD.
V dôsledku týchto problémov tak superdaň priniesla do rozpočtu podstatne menej peňazí, než sa čakalo. Podľa ministerstva financií to za dva roky bolo menej ako 500 miliónov eur. Viaceré firmy totiž odložili vyplatenie vysokých odmien pre svojich manažérov v nádeji, že superdaň bude zrušená, prípadne sa zníži.
Pod postupný zánik dane sa podpísali najmä premiér Manuel Valls a minister Emmanuel Macron, ktorí sa po prevzatí svojich postov v minulom roku snažili pomôcť ekonomike vymaniť sa z dôsledkov Hollandových sľubov. Valls presadil na tento rok rozpočet, ktorý znižuje firemné dane a sociálne príspevky v celkovom objeme 40 miliárd eur a Macron stále častejšie hovorí o potrebe prejsť z pôvodného socialistického modelu k podpore podnikateľov.
Pre Francúzsko je výhodou, že obmedzená platnosť superdane umožnila jej zánik bez legislatívneho zásahu. Jej neúspech je však lekciou najmä pre tých, ktorí sa snažia viesť triedny boj prostredníctvom daní.
