Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Išlo napríklad o daňové prázdniny pre pracujúceho daňovníka, ktorý vyživuje aspoň tri deti žijúce s ním v spoločnej domácnosti, a to znížením základu dane z príjmov o nezdaniteľný základ.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 18. septembra (TASR) - Parlament odmietol balík niekoľkých noviel hnutia Sme rodina, ktorými chcelo pomôcť mladým rodinám. Plénum neposunulo do druhého čítania dve novely zákona o dani z príjmov.
V prvej navrhovali poslanci zaviesť tzv. daňové prázdniny pre pracujúceho daňovníka, ktorý vyživuje aspoň tri deti žijúce s ním v spoločnej domácnosti, a to znížením základu dane z príjmov o nezdaniteľný základ v celkovej výške 15.000 eur za príslušný daňový rok. Tiež presadzovali zrušenie daňového bonusu a zavedenie tzv. odpočítateľnej položky tak, aby si daňovník mohol odpočítať od základu dane za prvé vyživované dieťa žijúce v domácnosti s daňovníkom 4000 eur ročne, pri druhom vyživovanom dieťati 5000 eur ročne a za tretie vyživované dieťa žijúce v domácnosti s daňovníkom navrhovali odpočítať od základu dane 6000 eur.
V druhej novele zákona o dani z príjmov navrhovali zaviesť rovnú daň vo výške 18 % pre podnikateľov, 33 % daň pre oligopoly a 50 % daň pre výrobcov v oblasti energetiky.
V novele zákona o príspevku na bývanie zase navrhovali zaviesť 100-eurový príspevok na bývanie, ktorý by sa rodičom poskytoval počas čerpania rodičovského príspevku do troch rokov dieťaťa, v prípade detí s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do šesť rokov dieťaťa. "Tento návrh má za cieľ podporiť rodiny pri starostlivosti o dieťa počas poberania rodičovského príspevku a navrhuje zaviesť príspevok na bývanie," priblížila poslankyňa Petra Krištúfková. Poslanci sú presvedčení, že zavedením takéhoto príspevku by sa čiastočne kompenzovala strata príjmu jedného z rodičov a pomohlo by rodinám s úhradou nákladov na bývanie.
Poslednou odmietnutou novelou chceli poslanci upraviť vzťahy nájomcov a prenajímateľov (vlastníkov) bytov, ktoré boli týmto prenajímateľom vrátené v rámci rehabilitácií alebo reštitúcií. Návrh zákona sa týkal kompenzácií nájomcov reštituovaných bytov. Títo ľudia mali mať možnosť slobodnej voľby, aby si mohli vybrať, či prijmú nájomný byt, ktorý im mesto ponúkne, alebo či si vyberú formu finančnej kompenzácie. Tá by sa počítala z rozlohy bytu, ktorý bol v používaní, a tiež z priemernej trhovej ceny bytu, pričom vyplácaných by im bolo 70 % hodnoty bytu.
V prvej navrhovali poslanci zaviesť tzv. daňové prázdniny pre pracujúceho daňovníka, ktorý vyživuje aspoň tri deti žijúce s ním v spoločnej domácnosti, a to znížením základu dane z príjmov o nezdaniteľný základ v celkovej výške 15.000 eur za príslušný daňový rok. Tiež presadzovali zrušenie daňového bonusu a zavedenie tzv. odpočítateľnej položky tak, aby si daňovník mohol odpočítať od základu dane za prvé vyživované dieťa žijúce v domácnosti s daňovníkom 4000 eur ročne, pri druhom vyživovanom dieťati 5000 eur ročne a za tretie vyživované dieťa žijúce v domácnosti s daňovníkom navrhovali odpočítať od základu dane 6000 eur.
V druhej novele zákona o dani z príjmov navrhovali zaviesť rovnú daň vo výške 18 % pre podnikateľov, 33 % daň pre oligopoly a 50 % daň pre výrobcov v oblasti energetiky.
V novele zákona o príspevku na bývanie zase navrhovali zaviesť 100-eurový príspevok na bývanie, ktorý by sa rodičom poskytoval počas čerpania rodičovského príspevku do troch rokov dieťaťa, v prípade detí s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do šesť rokov dieťaťa. "Tento návrh má za cieľ podporiť rodiny pri starostlivosti o dieťa počas poberania rodičovského príspevku a navrhuje zaviesť príspevok na bývanie," priblížila poslankyňa Petra Krištúfková. Poslanci sú presvedčení, že zavedením takéhoto príspevku by sa čiastočne kompenzovala strata príjmu jedného z rodičov a pomohlo by rodinám s úhradou nákladov na bývanie.
Poslednou odmietnutou novelou chceli poslanci upraviť vzťahy nájomcov a prenajímateľov (vlastníkov) bytov, ktoré boli týmto prenajímateľom vrátené v rámci rehabilitácií alebo reštitúcií. Návrh zákona sa týkal kompenzácií nájomcov reštituovaných bytov. Títo ľudia mali mať možnosť slobodnej voľby, aby si mohli vybrať, či prijmú nájomný byt, ktorý im mesto ponúkne, alebo či si vyberú formu finančnej kompenzácie. Tá by sa počítala z rozlohy bytu, ktorý bol v používaní, a tiež z priemernej trhovej ceny bytu, pričom vyplácaných by im bolo 70 % hodnoty bytu.
