Cieľom novely bolo podľa poslancov proaktívne a pravidelne poskytovať ľuďom informácie o očakávanej výške ich budúceho dôchodku na základe aktuálne platného mechanizmu výpočtu penzie.
Autor TASR
Bratislava 18. septembra (TASR) - Opozičná strana SaS neuspela s návrhom, aby ľudia boli pravidelne informovaní o výške ich budúceho dôchodku. Parlament odmietol ich návrh novely o sociálnom poistení, ktorou chceli do praxe zaviesť výpisy o dôchodkových úsporách, v zahraničí známe ako tzv. oranžová obálka.
Cieľom novely bolo podľa poslancov proaktívne a pravidelne poskytovať ľuďom informácie o očakávanej výške ich budúceho dôchodku na základe aktuálne platného mechanizmu výpočtu penzie, informácií o ich doterajšej socio-ekonomickej situácii a očakávaní do budúcnosti o ich príjme.
Keďže výpočet odhadovaného dôchodku je administratívne pomerne náročný, informácie mali byť zasielané raz ročne práve tým skupinám osôb, pre ktoré majú najväčší prínos. Týkať sa to malo osôb, ktoré nedávno vstúpili na trh práce a ľudí, ktorí sa blížia k dôchodkovému veku. Pri prvej skupine malo ísť o osoby, ktoré sa nachádzajú na trhu práce 5 až 6 rokov, keďže za 5-ročný horizont už možno odhadnúť vývoj budúcich príjmov. Včasná, hoci hrubá informácia o budúcom dôchodku by im podľa SaS umožnila lepšie plánovať budúcnosť z hľadiska príjmov, ako aj z hľadiska osobného sporenia.
Pri druhej skupine by išlo o osoby, ktorým do dovŕšenia dôchodkového veku zostáva menej ako približne 5 rokov.
Súčasťou informácie o odhadovanom budúcom dôchodku mali byť aj rôzne scenáre zapojenia sa do sporenia v dôchodkových správcovských spoločnostiach. Akonáhle by bol raz odhadnutý budúci dôchodok a informácia by bola písomne zaslaná občanovi, Sociálna poisťovňa by vytvorila poistencovi elektronický účet, uložila by doňho tieto údaje a každý rok by ich automaticky aktualizovala, navrhovala SaS.
Cieľom novely bolo podľa poslancov proaktívne a pravidelne poskytovať ľuďom informácie o očakávanej výške ich budúceho dôchodku na základe aktuálne platného mechanizmu výpočtu penzie, informácií o ich doterajšej socio-ekonomickej situácii a očakávaní do budúcnosti o ich príjme.
Keďže výpočet odhadovaného dôchodku je administratívne pomerne náročný, informácie mali byť zasielané raz ročne práve tým skupinám osôb, pre ktoré majú najväčší prínos. Týkať sa to malo osôb, ktoré nedávno vstúpili na trh práce a ľudí, ktorí sa blížia k dôchodkovému veku. Pri prvej skupine malo ísť o osoby, ktoré sa nachádzajú na trhu práce 5 až 6 rokov, keďže za 5-ročný horizont už možno odhadnúť vývoj budúcich príjmov. Včasná, hoci hrubá informácia o budúcom dôchodku by im podľa SaS umožnila lepšie plánovať budúcnosť z hľadiska príjmov, ako aj z hľadiska osobného sporenia.
Pri druhej skupine by išlo o osoby, ktorým do dovŕšenia dôchodkového veku zostáva menej ako približne 5 rokov.
Súčasťou informácie o odhadovanom budúcom dôchodku mali byť aj rôzne scenáre zapojenia sa do sporenia v dôchodkových správcovských spoločnostiach. Akonáhle by bol raz odhadnutý budúci dôchodok a informácia by bola písomne zaslaná občanovi, Sociálna poisťovňa by vytvorila poistencovi elektronický účet, uložila by doňho tieto údaje a každý rok by ich automaticky aktualizovala, navrhovala SaS.