Návrh zákona má nadobudnúť účinnosť od 10. marca 2020.
Autor TASR
Bratislava 28. októbra (TASR) - Parlament by sa ešte mal zaoberať vládnym návrhom zákona o pravidelnej kontrole vykurovacích systémov a klimatizačných systémov z dielne Ministerstva hospodárstva (MH) SR. Plénum v pondelok neodsúhlasilo pristúpenie k tretiemu čítaniu o tejto právnej norme ihneď. Proti bolo 22 poslancov, zdržalo sa 57 a za posunutie do tretieho čítania bolo 61 zákonodarcov zo 141 prítomných.
Návrh zákona má nadobudnúť účinnosť od 10. marca 2020. "Rozširuje rozsah požadovanej kontroly na kontrolu vykurovacích systémov budov a klimatizačných systémov a ich kombinácie so systémami vetrania s celkovým inštalovaným výkonom väčším ako 70 kilowattov (kW)," priblížil rezort v dôvodovej správe k návrhu zákona.
Po novom sa majú upraviť pravidelnosť, rozsah, obsah a postup kontroly, ako aj prípady, keď kontrolu nebude potrebné vykonať. "Taktiež sa upravujú definície vykurovacích a klimatizačných systémov," spresnilo MH SR.
Cieľom návrhu novely zákona je podľa ministerstva tiež prebratie eurosmernice do slovenskej legislatívy, ktorou sa mení smernica o energetickej hospodárnosti budov a smernica o energetickej efektívnosti, do právneho poriadku SR. "Návrhom zákona sa ruší požiadavka na vypracovanie dlhodobej stratégie obnovy budov a zavádza sa ekonomicky a technicky podmienená povinnosť pre nebytové budovy s inštalovaným výkonom vykurovacích a klimatizačných systémov vyšším ako 290 kW mať nainštalovaný systém automatizácie a riadenia budovy," dodal rezort hospodárstva. Oproti súčasnému stavu sa mení rozsah dotknutých subjektov, ktoré musia takúto kontrolu vykonávať, rozsah a obsah kontroly a vytvára sa nový vzťah priamo na ustanovenia energetickej hospodárnosti budov.
Návrh zákona má nadobudnúť účinnosť od 10. marca 2020. "Rozširuje rozsah požadovanej kontroly na kontrolu vykurovacích systémov budov a klimatizačných systémov a ich kombinácie so systémami vetrania s celkovým inštalovaným výkonom väčším ako 70 kilowattov (kW)," priblížil rezort v dôvodovej správe k návrhu zákona.
Po novom sa majú upraviť pravidelnosť, rozsah, obsah a postup kontroly, ako aj prípady, keď kontrolu nebude potrebné vykonať. "Taktiež sa upravujú definície vykurovacích a klimatizačných systémov," spresnilo MH SR.
Cieľom návrhu novely zákona je podľa ministerstva tiež prebratie eurosmernice do slovenskej legislatívy, ktorou sa mení smernica o energetickej hospodárnosti budov a smernica o energetickej efektívnosti, do právneho poriadku SR. "Návrhom zákona sa ruší požiadavka na vypracovanie dlhodobej stratégie obnovy budov a zavádza sa ekonomicky a technicky podmienená povinnosť pre nebytové budovy s inštalovaným výkonom vykurovacích a klimatizačných systémov vyšším ako 290 kW mať nainštalovaný systém automatizácie a riadenia budovy," dodal rezort hospodárstva. Oproti súčasnému stavu sa mení rozsah dotknutých subjektov, ktoré musia takúto kontrolu vykonávať, rozsah a obsah kontroly a vytvára sa nový vzťah priamo na ustanovenia energetickej hospodárnosti budov.