Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Producenti bioplynu na Slovensku majú rovnako záujem o rozvoj plynovej mobility.
Autor TASR
Bratislava 23. augusta (TASR) – Slovenský plynárenský a naftový zväz (SPNZ) spolu s ďalšími spoločnosťami podpísali memorandum o podpore plynovej mobility. Pohony s využitím stlačeného zemného plynu (CNG), skvapalneného zemného plynu (LNG) a neskôr BioCNG a BioLNG, ale aj vodíka môžu popri elektromobilite zohrať dôležitú úlohu pri dekarbonizácii sektora dopravy. Informoval o tom SPNZ s tým, že signatári memoranda poukazujú v tejto súvislosti aj na nevyužité príležitosti týkajúce sa podpory plynovej mobility.
Spoločnosti SPP CNG, CNG Slovensko, Bosta, SPNZ a Slovenská bioplynová asociácia (SBA) považujú plynovú mobilitu za rovnocennú s inými alternatívnymi pohonmi a ekologickejšiu alternatívu tradičných zdrojov energie v doprave. "V tejto súvislosti je dôležité zachovanie princípu technologickej neutrality. Aj plynová mobilita vie výrazne prispieť k cieľu znižovať emisie skleníkových plynov v doprave. Slovensko má na rozdiel od susedných krajín nevyužitý potenciál. Napríklad v Českej republike je dostupných viac než 200 čerpacích staníc na CNG a po cestách jazdia desaťtisíce osobných, úžitkových a nákladných vozidiel s týmto pohonom," zdôraznil expert pre udržateľnú mobilitu Tomáš Lukáč.
V súčasnosti je na Slovensku k dispozícii 16 verejných CNG staníc. Prvé čerpacie stanice na LNG a vodík by mohli vzniknúť v roku 2022. "Súčasný rozvoj infraštruktúry plynovej mobility na Slovensku je nedostatočný. Efektívnu podporu štátu dostáva jedine elektromobilita. Preto žiadame porovnateľnú priamu finančnú podporu aj ďalších alternatívnych pohonov a väčšiu podporu výstavby CNG a LNG plniacich staníc," podotkol obchodný riaditeľ spoločnosti CNG Slovensko Michal Smolnický. Signatári memoranda zároveň upozornili na chýbajúce daňové motivačné faktory, ktoré by podporili plynovú mobilitu.
Spoločnosti tiež poukázali na to, že pohony na CNG/LNG sú ekologickou alternatívou osobnej, verejnej autobusovej a nákladnej dopravy, vysokozdvižnej a komunálnej techniky. V celom životnom cykle majú veľmi nízku, v prípade výroby biometánu z tekutého hnojiva až zápornú uhlíkovú stopu, čo nemá žiadne iné palivo. Ich prínos je podľa nich kľúčový aj v ochrane ovzdušia.
Producenti bioplynu na Slovensku majú rovnako záujem o rozvoj plynovej mobility. "Ak sa na pohon vozidiel využíva BioCNG, BioLNG, táto alternatíva je udržateľná aj z pohľadu takmer nulových emisií skleníkových plynov, čím sa dostáva na úroveň elektromobility či vodíkovej mobility," skonštatovala predsedníčka SBA Patrícia Gašparcová.
Memorandum o plynovej mobilite je otvorený dokument, ku ktorému sa môžu pridať aj ďalší signatári. "Evidujeme záujem u ďalších subjektov, či už firiem, alebo profesijných organizácií a zväzov, ktoré sa chcú pridať k memorandu. Od augusta platí pri verejnom obstarávaní povinnosť mať tretinu vozového parku s alternatívnym pohonom. Veríme preto, že plynová mobilita môže byť zaujímavým riešením aj pre verejný sektor a samosprávy," dodal výkonný riaditeľ SPNZ Richard Kvasňovský.
Spoločnosti SPP CNG, CNG Slovensko, Bosta, SPNZ a Slovenská bioplynová asociácia (SBA) považujú plynovú mobilitu za rovnocennú s inými alternatívnymi pohonmi a ekologickejšiu alternatívu tradičných zdrojov energie v doprave. "V tejto súvislosti je dôležité zachovanie princípu technologickej neutrality. Aj plynová mobilita vie výrazne prispieť k cieľu znižovať emisie skleníkových plynov v doprave. Slovensko má na rozdiel od susedných krajín nevyužitý potenciál. Napríklad v Českej republike je dostupných viac než 200 čerpacích staníc na CNG a po cestách jazdia desaťtisíce osobných, úžitkových a nákladných vozidiel s týmto pohonom," zdôraznil expert pre udržateľnú mobilitu Tomáš Lukáč.
V súčasnosti je na Slovensku k dispozícii 16 verejných CNG staníc. Prvé čerpacie stanice na LNG a vodík by mohli vzniknúť v roku 2022. "Súčasný rozvoj infraštruktúry plynovej mobility na Slovensku je nedostatočný. Efektívnu podporu štátu dostáva jedine elektromobilita. Preto žiadame porovnateľnú priamu finančnú podporu aj ďalších alternatívnych pohonov a väčšiu podporu výstavby CNG a LNG plniacich staníc," podotkol obchodný riaditeľ spoločnosti CNG Slovensko Michal Smolnický. Signatári memoranda zároveň upozornili na chýbajúce daňové motivačné faktory, ktoré by podporili plynovú mobilitu.
Spoločnosti tiež poukázali na to, že pohony na CNG/LNG sú ekologickou alternatívou osobnej, verejnej autobusovej a nákladnej dopravy, vysokozdvižnej a komunálnej techniky. V celom životnom cykle majú veľmi nízku, v prípade výroby biometánu z tekutého hnojiva až zápornú uhlíkovú stopu, čo nemá žiadne iné palivo. Ich prínos je podľa nich kľúčový aj v ochrane ovzdušia.
Producenti bioplynu na Slovensku majú rovnako záujem o rozvoj plynovej mobility. "Ak sa na pohon vozidiel využíva BioCNG, BioLNG, táto alternatíva je udržateľná aj z pohľadu takmer nulových emisií skleníkových plynov, čím sa dostáva na úroveň elektromobility či vodíkovej mobility," skonštatovala predsedníčka SBA Patrícia Gašparcová.
Memorandum o plynovej mobilite je otvorený dokument, ku ktorému sa môžu pridať aj ďalší signatári. "Evidujeme záujem u ďalších subjektov, či už firiem, alebo profesijných organizácií a zväzov, ktoré sa chcú pridať k memorandu. Od augusta platí pri verejnom obstarávaní povinnosť mať tretinu vozového parku s alternatívnym pohonom. Veríme preto, že plynová mobilita môže byť zaujímavým riešením aj pre verejný sektor a samosprávy," dodal výkonný riaditeľ SPNZ Richard Kvasňovský.
