Čo je podstatné a čo vítame, je, že zemný plyn dostal štatút prechodného paliva na cestu k emisne čistejším alternatívam, uviedol výkonný riaditeľ Slovenského plynárenského a naftového zväzu.
Autor TASR
Bratislava 6. júla (TASR) - Rozhodnutie Európskeho parlamentu (EP) ponechať zaradenie jadra a plynu medzi dočasne podporované zdroje energie prispeje k energetickej bezpečnosti kontinentu. Umožní totiž investovať do existujúcej a rozvinutej plynárenskej infraštruktúry na prijímanie dodávok tankerov so skvapalneným zemným plynom, čo povedie k čo najskoršiemu ukončeniu závislosti od dodávok ruského plynu, reagoval v stredu pre TASR na hlasovanie EP výkonný riaditeľ Slovenského plynárenského a naftového zväzu (SPNZ) Richard Kvasňovský.
"Vítame rozhodnutie EP, ktorý podporil zaradenie jadra a zemného plynu do taxonómie udržateľných investícií," uviedol Kvasňovský. Návrh delegovaného aktu je podľa neho kompromisom, ku ktorému má každý svoje výhrady. "Čo je podstatné a čo vítame, je, že zemný plyn dostal štatút prechodného paliva na cestu k emisne čistejším alternatívam," dodal.
Veľkou výzvou bude od roku 2035 nahradiť v nových zdrojoch zemný plyn na 100 % biometánom, bioplynom, syntetickým metánom či vodíkom. Výkonný riaditeľ SPNZ upozornil, že preto bude potrebné v najbližšom desaťročí mobilizovať zdroje na výskum a vývoj vodíkových technológií i podporiť v maximálnej možnej miere produkciu biometánu na Slovensku. To bude takisto dôležitý príspevok k zníženiu závislosti od dovozu zemného plynu.
Existujúci potenciál zemného plynu a obnoviteľných plynov v energetike treba využiť pri vykurovaní a v doprave, kde môže pomôcť zlepšiť kvalitu ovzdušia v SR znižovaním množstva tuhých znečisťujúcich látok, pre ktoré nás žaluje Európska komisia. Podľa Kvasňovského nepôjde o uviaznuté investície, pretože kondenzačné kotly, paroplynové cykly či automobily s alternatívnym pohonom na stlačený či skvapalnený zemný plyn môžu v budúcnosti využívať obnoviteľné plyny ako vodík a biometán a prispieť tak k znižovaniu emisií a splneniu cieľa dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050.
"Vítame rozhodnutie EP, ktorý podporil zaradenie jadra a zemného plynu do taxonómie udržateľných investícií," uviedol Kvasňovský. Návrh delegovaného aktu je podľa neho kompromisom, ku ktorému má každý svoje výhrady. "Čo je podstatné a čo vítame, je, že zemný plyn dostal štatút prechodného paliva na cestu k emisne čistejším alternatívam," dodal.
Veľkou výzvou bude od roku 2035 nahradiť v nových zdrojoch zemný plyn na 100 % biometánom, bioplynom, syntetickým metánom či vodíkom. Výkonný riaditeľ SPNZ upozornil, že preto bude potrebné v najbližšom desaťročí mobilizovať zdroje na výskum a vývoj vodíkových technológií i podporiť v maximálnej možnej miere produkciu biometánu na Slovensku. To bude takisto dôležitý príspevok k zníženiu závislosti od dovozu zemného plynu.
Existujúci potenciál zemného plynu a obnoviteľných plynov v energetike treba využiť pri vykurovaní a v doprave, kde môže pomôcť zlepšiť kvalitu ovzdušia v SR znižovaním množstva tuhých znečisťujúcich látok, pre ktoré nás žaluje Európska komisia. Podľa Kvasňovského nepôjde o uviaznuté investície, pretože kondenzačné kotly, paroplynové cykly či automobily s alternatívnym pohonom na stlačený či skvapalnený zemný plyn môžu v budúcnosti využívať obnoviteľné plyny ako vodík a biometán a prispieť tak k znižovaniu emisií a splneniu cieľa dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050.