Začínajúci rok vníma SOPK ako rizikový najmä z dôvodov nakopenia rôznych negatívnych faktorov z predchádzajúcich období tak v slovenskej ekonomike, ako aj v rámci spoločného trhu EÚ.
Autor TASR
Bratislava 24. januára (TASR) - Slovenskí podnikatelia aj napriek zlej situácii ekonomiky na začiatku roka veria, že budú schopní dosiahnuť primerané hospodárske výsledky. Kritickí sú najmä v hodnotení činnosti vlády v oblasti hospodárskej politiky, riešenia akútnych problémov aj v porovnaní s krokmi iných krajín EÚ. V súvislosti s výsledkami aktuálneho exkluzívneho prieskumu medzi podnikateľmi to v utorok na konferencii Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) vyzdvihol predseda komory Peter Mihók.
"Odkladané riešenia, polovičaté riešenia alebo neriešenia tém, ktoré aj my v rokovaní s vládou nastoľujeme, výrazne znižujú konkurenčnú schopnosť slovenskej ekonomiky. Kriticky vnímame umelé delenie pomoci a podpory medzi obyvateľov a podniky," zdôraznil.
Začínajúci rok vníma SOPK ako rizikový najmä z dôvodov nakopenia rôznych negatívnych faktorov z predchádzajúcich období tak v slovenskej ekonomike, ako aj v rámci spoločného trhu EÚ. "Skutočnosť, že s vysokou pravdepodobnosťou rok 2023 bude volebným rokom, že súčasná vláda neukončí štvorročný mandát, znamená akceleráciu politických turbulencií, ktoré už tradične majú negatívny dopad na ekonomiku krajiny," doplnil Mihók.
Očakávania účastníkov prieskumu, ktoré odprezentoval predseda ekonomického výboru SOPK Ladislav Vaškovič, ohľadne vlastných hospodárskych výsledkov za rok 2022 sú mierne pod úrovňou predošlého roku. Rovnako pri očakávaniach na nadchádzajúci rok 2023 je väčšina ekonomických ukazovateľov mierne pod hodnotami z predchádzajúceho prieskumu. Medziročne vyšší podiel respondentov očakáva rast priemernej mzdy. Prevažujúca časť respondentov predpokladá za rok 2022 aj v roku 2023 rast obratu, ale aj pokles hospodárskeho výsledku po zdanení.
"Podmienky na podnikanie hodnotili respondenti v roku 2022 výrazne negatívnejšie ako rok predtým, o čom svedčí rádovo desaťkrát vyšší podiel nepriaznivých (61 %) ako priaznivých hodnotení (6 %)," zhodnotil Vaškovič. Pri uvádzaní očakávaní pre rok 2023 sa účastníci prieskumu vyjadrili rovnako negatívne. Priaznivé podmienky na podnikanie predpokladá len 6 % respondentov, nepriaznivé 59 %.
Hospodárska politika vlády bola v roku 2022 v porovnaní s rokom 2021 posudzovaná negatívne. Pozitívne činnosť kabinetu hodnotili len 2 % respondentov, negatívne až 68 %. "Komunikáciu vlády s inštitúciami podnikateľského sektora hodnotilo pozitívne v roku 2022 len 1 % respondentov, čo je najnižšia hodnota od roku 2010. Negatívne ju hodnotilo 59 % respondentov, čo je zase najvyšší podiel odpovedí od toho istého roku," doplnil Vaškovič.
Účastníci prieskumu SOPK očakávali od vlády v roku 2022, aby realizovala opatrenia hlavne na zmiernenie dôsledkov vysokej inflácie a znížila daňové a odvodové sadzby. Za dôležité považujú respondenti aj opatrenia na zníženie administratívnej náročnosti podnikania a zásadné zrýchlenie budovania infraštruktúry.
Ekonomický prieskum medzi svojimi členmi realizuje SOPK od roku 1998, ten aktuálny v októbri a novembri 2022. Zúčastnilo sa na ňom 155 respondentov. Manažéri firiem hodnotili končiaci sa rok a vyjadrovali sa k očakávanému vývoju svojich spoločností z hľadiska ich výkonnosti. Hodnotili tiež hospodársku politiku vlády, podnikateľské prostredie, charakterizovali najväčšie riziká v podnikaní a formulovali opatrenia, ktoré by podľa ich názoru podnikateľské prostredie na Slovensku zlepšili.
"Odkladané riešenia, polovičaté riešenia alebo neriešenia tém, ktoré aj my v rokovaní s vládou nastoľujeme, výrazne znižujú konkurenčnú schopnosť slovenskej ekonomiky. Kriticky vnímame umelé delenie pomoci a podpory medzi obyvateľov a podniky," zdôraznil.
Začínajúci rok vníma SOPK ako rizikový najmä z dôvodov nakopenia rôznych negatívnych faktorov z predchádzajúcich období tak v slovenskej ekonomike, ako aj v rámci spoločného trhu EÚ. "Skutočnosť, že s vysokou pravdepodobnosťou rok 2023 bude volebným rokom, že súčasná vláda neukončí štvorročný mandát, znamená akceleráciu politických turbulencií, ktoré už tradične majú negatívny dopad na ekonomiku krajiny," doplnil Mihók.
Očakávania účastníkov prieskumu, ktoré odprezentoval predseda ekonomického výboru SOPK Ladislav Vaškovič, ohľadne vlastných hospodárskych výsledkov za rok 2022 sú mierne pod úrovňou predošlého roku. Rovnako pri očakávaniach na nadchádzajúci rok 2023 je väčšina ekonomických ukazovateľov mierne pod hodnotami z predchádzajúceho prieskumu. Medziročne vyšší podiel respondentov očakáva rast priemernej mzdy. Prevažujúca časť respondentov predpokladá za rok 2022 aj v roku 2023 rast obratu, ale aj pokles hospodárskeho výsledku po zdanení.
"Podmienky na podnikanie hodnotili respondenti v roku 2022 výrazne negatívnejšie ako rok predtým, o čom svedčí rádovo desaťkrát vyšší podiel nepriaznivých (61 %) ako priaznivých hodnotení (6 %)," zhodnotil Vaškovič. Pri uvádzaní očakávaní pre rok 2023 sa účastníci prieskumu vyjadrili rovnako negatívne. Priaznivé podmienky na podnikanie predpokladá len 6 % respondentov, nepriaznivé 59 %.
Hospodárska politika vlády bola v roku 2022 v porovnaní s rokom 2021 posudzovaná negatívne. Pozitívne činnosť kabinetu hodnotili len 2 % respondentov, negatívne až 68 %. "Komunikáciu vlády s inštitúciami podnikateľského sektora hodnotilo pozitívne v roku 2022 len 1 % respondentov, čo je najnižšia hodnota od roku 2010. Negatívne ju hodnotilo 59 % respondentov, čo je zase najvyšší podiel odpovedí od toho istého roku," doplnil Vaškovič.
Účastníci prieskumu SOPK očakávali od vlády v roku 2022, aby realizovala opatrenia hlavne na zmiernenie dôsledkov vysokej inflácie a znížila daňové a odvodové sadzby. Za dôležité považujú respondenti aj opatrenia na zníženie administratívnej náročnosti podnikania a zásadné zrýchlenie budovania infraštruktúry.
Ekonomický prieskum medzi svojimi členmi realizuje SOPK od roku 1998, ten aktuálny v októbri a novembri 2022. Zúčastnilo sa na ňom 155 respondentov. Manažéri firiem hodnotili končiaci sa rok a vyjadrovali sa k očakávanému vývoju svojich spoločností z hľadiska ich výkonnosti. Hodnotili tiež hospodársku politiku vlády, podnikateľské prostredie, charakterizovali najväčšie riziká v podnikaní a formulovali opatrenia, ktoré by podľa ich názoru podnikateľské prostredie na Slovensku zlepšili.