Podľa analytikov by prihliadanie na rezervu nemalo spôsobiť vážne obmedzenie poskytovania úverov.
Autor TASR
Bratislava 1. marca (TASR) – Banky pri poskytovaní úverov na financovanie bývania budú musieť viac prihliadať na to, či klient bude schopný požičané peniaze splácať. Oddnes musia finančné domy v prípade žiadateľov počítať s tým, aby mali pri splácaní rezervu. Tá je vo výške 5 %. Toto opatrenie priniesla Národná banka Slovenska (NBS). Podľa analytikov môžu opatrenia NBS sťažiť prístup k úverom niektorým skupinám klientov.
Spotrebiteľovi by tak po znížení jeho príjmu o splátku poskytovaného úveru, životné minimum a splátky existujúcich úverov mala zostať istá časť príjmu ako rezerva pre nepredvídané skutočnosti. Rezerva sa bude postupne zvyšovať z 5 % a od 1. júla 2018 má byť na úrovni 20 % príjmu zníženého o životné minimum. To je v súčasnosti na úrovni 198,09 eura.
Podľa analytikov by prihliadanie na rezervu nemalo spôsobiť vážne obmedzenie poskytovania úverov. "Neočakávam výrazný vplyv. Počet zamietnutých žiadateľov bude v niekoľkých percentách. Ani doteraz nebolo bežné, že by žiadatelia išli so splátkami úverov na doraz rodinného rozpočtu," konštatuje analytik portálu Finančná hitparáda Pavel Škriniar. Analytik portálu Finančný kompas Maroš Ovčarík však nevylučuje, že ak stúpne rezerva na 20 %, úverovanie spomalí. "Pokiaľ hranica rezervy stúpne postupne na 20 %, tak v kombinácii s ostatnými opatreniami NBS to spomalenie rastu nových hypoték asi prinesie," predpokladá.
Rezerva totiž nie jediným opatrením, ktorým chce NBS zabezpečiť, aby bol rast úverov na Slovensku zdravý a udržateľný. Banky musia prihliadať aj na tzv. parameter LTV, teda na pomer medzi výškou poskytnutej hypotéky a hodnotou zakladanej nehnuteľnosti. "Dôležitým opatrením je aj obmedzovanie 80-% hypoték. Toto opatrenie sa dotkne hlavne klientov niektorých menších bánk. Viacero bánk limity, ktoré vyžaduje NBS, už dnes spĺňa. Takže pri nich by k zásadnej zmene politiky poskytovania úverov v tomto smere dôjsť nemalo," očakáva Ovčarík.
Poskytovanie 100-% hypoték je obmedzené už v súčasnosti, žiadny úver by nemal byť vyššie ako 100 % a nad 90 % LTV by mal byť maximálny podiel objemu nových úverov na úrovni 10 %. Hypoték pokrývajúcich 80 % až 100 % hodnoty nehnuteľnosti bude môcť byť od 1. júla 2017 na úrovni 40 %. Zaviedli sa aj limity na maximálnu lehotu splatnosti a požiadavky na pravidelné splácanie úverov. Banky musia byť obozretné aj pri poskytovaní úverov prostredníctvom sprostredkovateľov.
Podľa Škriniara majú klienti niekoľko možností, ako sa k úveru dostať. "Možností je niekoľko. Veľa závisí od toho, koľko času má človek do riešenia otázky bývania a koľko zarába. Dofinancovanie sa dá riešiť cez vlastné úspory, spotrebný úver a medziúver," priblížil Škriniar s tým, že napr. stavebné sporiteľne prišli v posledných týždňoch s ponukou špeciálnych medziúverov na dofinancovanie hypoték.
Niektorým skupinám klientov však podľa Ovčaríka nové opatrenia môžu sťažiť prístup k úverom. "Napríklad klientom s nízkymi príjmami, alebo ľuďom, ktorí vzhľadom na svoj príjem žiadajú príliš vysokú hypotéku. Opatrenia sa môžu dotknúť aj tých, ktorí nemajú žiadne vlastné úspory a očakávajú od banky prefinancovanie takmer celej investície do bývania," tvrdí Ovčarík.
Podľa Škriniara však netreba zavedenie opatrení celkovo vnímať negatívne. "Je určite dobré, ak nie je rodinný rozpočet napnutý pre vysoké splátky. Takisto nie je dobré, ak človek vhupne do dlhu bez toho, aby si vopred otestoval, čo spraví s jeho životom znížený rozpočet," myslí si Škriniar. Preto je podľa neho dobré najprv si začať sporiť a potom riešiť úver.
Spotrebiteľovi by tak po znížení jeho príjmu o splátku poskytovaného úveru, životné minimum a splátky existujúcich úverov mala zostať istá časť príjmu ako rezerva pre nepredvídané skutočnosti. Rezerva sa bude postupne zvyšovať z 5 % a od 1. júla 2018 má byť na úrovni 20 % príjmu zníženého o životné minimum. To je v súčasnosti na úrovni 198,09 eura.
Podľa analytikov by prihliadanie na rezervu nemalo spôsobiť vážne obmedzenie poskytovania úverov. "Neočakávam výrazný vplyv. Počet zamietnutých žiadateľov bude v niekoľkých percentách. Ani doteraz nebolo bežné, že by žiadatelia išli so splátkami úverov na doraz rodinného rozpočtu," konštatuje analytik portálu Finančná hitparáda Pavel Škriniar. Analytik portálu Finančný kompas Maroš Ovčarík však nevylučuje, že ak stúpne rezerva na 20 %, úverovanie spomalí. "Pokiaľ hranica rezervy stúpne postupne na 20 %, tak v kombinácii s ostatnými opatreniami NBS to spomalenie rastu nových hypoték asi prinesie," predpokladá.
Rezerva totiž nie jediným opatrením, ktorým chce NBS zabezpečiť, aby bol rast úverov na Slovensku zdravý a udržateľný. Banky musia prihliadať aj na tzv. parameter LTV, teda na pomer medzi výškou poskytnutej hypotéky a hodnotou zakladanej nehnuteľnosti. "Dôležitým opatrením je aj obmedzovanie 80-% hypoték. Toto opatrenie sa dotkne hlavne klientov niektorých menších bánk. Viacero bánk limity, ktoré vyžaduje NBS, už dnes spĺňa. Takže pri nich by k zásadnej zmene politiky poskytovania úverov v tomto smere dôjsť nemalo," očakáva Ovčarík.
Poskytovanie 100-% hypoték je obmedzené už v súčasnosti, žiadny úver by nemal byť vyššie ako 100 % a nad 90 % LTV by mal byť maximálny podiel objemu nových úverov na úrovni 10 %. Hypoték pokrývajúcich 80 % až 100 % hodnoty nehnuteľnosti bude môcť byť od 1. júla 2017 na úrovni 40 %. Zaviedli sa aj limity na maximálnu lehotu splatnosti a požiadavky na pravidelné splácanie úverov. Banky musia byť obozretné aj pri poskytovaní úverov prostredníctvom sprostredkovateľov.
Podľa Škriniara majú klienti niekoľko možností, ako sa k úveru dostať. "Možností je niekoľko. Veľa závisí od toho, koľko času má človek do riešenia otázky bývania a koľko zarába. Dofinancovanie sa dá riešiť cez vlastné úspory, spotrebný úver a medziúver," priblížil Škriniar s tým, že napr. stavebné sporiteľne prišli v posledných týždňoch s ponukou špeciálnych medziúverov na dofinancovanie hypoték.
Niektorým skupinám klientov však podľa Ovčaríka nové opatrenia môžu sťažiť prístup k úverom. "Napríklad klientom s nízkymi príjmami, alebo ľuďom, ktorí vzhľadom na svoj príjem žiadajú príliš vysokú hypotéku. Opatrenia sa môžu dotknúť aj tých, ktorí nemajú žiadne vlastné úspory a očakávajú od banky prefinancovanie takmer celej investície do bývania," tvrdí Ovčarík.
Podľa Škriniara však netreba zavedenie opatrení celkovo vnímať negatívne. "Je určite dobré, ak nie je rodinný rozpočet napnutý pre vysoké splátky. Takisto nie je dobré, ak človek vhupne do dlhu bez toho, aby si vopred otestoval, čo spraví s jeho životom znížený rozpočet," myslí si Škriniar. Preto je podľa neho dobré najprv si začať sporiť a potom riešiť úver.