Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zamýšľané zníženie počtu obecných poslancov malo zvýšiť efektivitu obecných zastupiteľstiev aj šetriť peniaze.
Autor TASR
Bratislava 31. januára (TASR) - Počet poslancov obecných zastupiteľstiev sa zrejme nezníži. Pripúšťa to minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD), ktorý zníženie priniesol do Národnej rady SR v novele zákona o obecnom zriadení. Poukazuje, že návrh v podstate pochádza od Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) a on je len sprostredkovateľ. Rozhodnutie o znížení obecných poslancov má v rukách plénum parlamentu.
Koaliční poslanci navrhujú odstrániť z novely zníženie, podobný názor majú aj viacerí poslanci v opozícii. "Predpokladám, že zníženie neprejde. Dochádza k diskusii a Národná rada rozhodne, ako bude zákon na konci dňa vyzerať. Nemám dôvod byť sklamaný," uviedol novinárom Kaliňák.
Zamýšľané zníženie počtu obecných poslancov malo zvýšiť efektivitu obecných zastupiteľstiev aj šetriť peniaze. Rezort argumentoval v prospech zmeny aj tým, že Slovensko má komunálnych poslancov viac, ako je bežné v EÚ.
Nový prepočet počtu poslancov sa mal prvýkrát použiť vo voľbách do orgánov samosprávy obcí v budúcom roku. S tým má problém Most-Híd, ktorý aj prišiel s návrhom, aby sa počet obecných poslancov nemenil. Pod pozmeňujúci návrh Petra Antala (Most-Híd) sa podpísali aj poslanci Smeru-SD. "Tak krátko pred obecnými voľbami to nie je dobré. Preto dávame pozmeňujúci návrh, aby sa to (zníženie, pozn. TASR) nestalo," uviedol predseda Mosta-Híd Béla Bugár.
Právna norma hovorí aj o zlučovaní obcí. Ak zmena prejde, podľa Kaliňáka sa to nebude týkať veľkého počtu obcí. "Myslím, že to bude málo. Ako poznám slovenský silný patriotizmus, aj obec, ktorá má sedem obyvateľov a nevie si zvoliť starostu, nechce prísť o svoj názov a nechce sa zlúčiť," povedal Kaliňák, podľa ktorého štát nemá tlačiť na zlúčenie, ak s tým nebudú súhlasiť obyvatelia.
Zlučovanie obcí malo riešiť situáciu tzv. nefunkčných obcí. Ide o tie, v ktorých sa ani v opakovaných voľbách do orgánov samosprávy nepodarí zvoliť žiadny orgán obce, teda starostu alebo obecné zastupiteľstvo. Po novom by ju preto mohla vláda svojím nariadením pričleniť k susediacej obci, tá s tým však musí súhlasiť. "Obec, ktorá ani po dvoch po sebe nasledujúcich voľbách nemá zvolený nijaký orgán obce, čoho dôsledkom je, že nemá kto za túto právnickú osobu konať, prestáva spĺňať jednu z podstatných náležitostí týkajúcich sa postavenia obce podľa ústavy," zdôvodnilo ministerstvo.
Koaliční poslanci navrhujú odstrániť z novely zníženie, podobný názor majú aj viacerí poslanci v opozícii. "Predpokladám, že zníženie neprejde. Dochádza k diskusii a Národná rada rozhodne, ako bude zákon na konci dňa vyzerať. Nemám dôvod byť sklamaný," uviedol novinárom Kaliňák.
Zamýšľané zníženie počtu obecných poslancov malo zvýšiť efektivitu obecných zastupiteľstiev aj šetriť peniaze. Rezort argumentoval v prospech zmeny aj tým, že Slovensko má komunálnych poslancov viac, ako je bežné v EÚ.
Nový prepočet počtu poslancov sa mal prvýkrát použiť vo voľbách do orgánov samosprávy obcí v budúcom roku. S tým má problém Most-Híd, ktorý aj prišiel s návrhom, aby sa počet obecných poslancov nemenil. Pod pozmeňujúci návrh Petra Antala (Most-Híd) sa podpísali aj poslanci Smeru-SD. "Tak krátko pred obecnými voľbami to nie je dobré. Preto dávame pozmeňujúci návrh, aby sa to (zníženie, pozn. TASR) nestalo," uviedol predseda Mosta-Híd Béla Bugár.
Právna norma hovorí aj o zlučovaní obcí. Ak zmena prejde, podľa Kaliňáka sa to nebude týkať veľkého počtu obcí. "Myslím, že to bude málo. Ako poznám slovenský silný patriotizmus, aj obec, ktorá má sedem obyvateľov a nevie si zvoliť starostu, nechce prísť o svoj názov a nechce sa zlúčiť," povedal Kaliňák, podľa ktorého štát nemá tlačiť na zlúčenie, ak s tým nebudú súhlasiť obyvatelia.
Zlučovanie obcí malo riešiť situáciu tzv. nefunkčných obcí. Ide o tie, v ktorých sa ani v opakovaných voľbách do orgánov samosprávy nepodarí zvoliť žiadny orgán obce, teda starostu alebo obecné zastupiteľstvo. Po novom by ju preto mohla vláda svojím nariadením pričleniť k susediacej obci, tá s tým však musí súhlasiť. "Obec, ktorá ani po dvoch po sebe nasledujúcich voľbách nemá zvolený nijaký orgán obce, čoho dôsledkom je, že nemá kto za túto právnickú osobu konať, prestáva spĺňať jednu z podstatných náležitostí týkajúcich sa postavenia obce podľa ústavy," zdôvodnilo ministerstvo.
