Skrátený pracovný čas umožňuje zamestnávateľom udržať pracovné miesta počas hospodárskeho poklesu a ponechať si čo najviac ľudí na výplatnej listine.
Autor TASR
Mníchov 6. júla (TASR) - Počet zamestnancov so skráteným pracovným časom v Nemecku klesol v júni na 1,5 milióna ľudí, čo je najnižšia úroveň od februára 2020. Prispelo k tomu zmiernenie obmedzení na zastavenie pandémie ochorenia COVID-19, ktoré zvýšilo dopyt po pracovných silách. Informoval o tom v utorok renomovaný mníchovský inštitút Ifo.
Podľa údajov Ifo, ktoré sa opierajú o prieskum spolkového štatistického úradu Destatis, sa podiel ľudí so skráteným pracovným časom z celkového počtu zamestnancov minulý mesiac znížil na 4,5 % zo 6,8 % v máji.
V sektore pohostinstva klesol počet ľudí zapojených do tzv. programu kurzarbeit v júni na 331.000 z májových 520.000, uviedol Ifo a dodal, že viac ako 30 % zamestnancov v tomto sektore stále pracuje na kratší pracovný čas.
Ifo dodal, že problémy s dodávkami surovín a komponentov zatiaľ nemali vplyv na počet krátkodobo pracujúcich v priemysle.
Skrátený pracovný čas umožňuje zamestnávateľom udržať pracovné miesta počas hospodárskeho poklesu a ponechať si čo najviac ľudí na výplatnej listine. Jeho cieľom je zabrániť, aby šoky, ako je napríklad aj kríza vyvolaná pandémiou nového koronavírusu, viedli k masovej nezamestnanosti.
Podľa údajov Ifo, ktoré sa opierajú o prieskum spolkového štatistického úradu Destatis, sa podiel ľudí so skráteným pracovným časom z celkového počtu zamestnancov minulý mesiac znížil na 4,5 % zo 6,8 % v máji.
V sektore pohostinstva klesol počet ľudí zapojených do tzv. programu kurzarbeit v júni na 331.000 z májových 520.000, uviedol Ifo a dodal, že viac ako 30 % zamestnancov v tomto sektore stále pracuje na kratší pracovný čas.
Ifo dodal, že problémy s dodávkami surovín a komponentov zatiaľ nemali vplyv na počet krátkodobo pracujúcich v priemysle.
Skrátený pracovný čas umožňuje zamestnávateľom udržať pracovné miesta počas hospodárskeho poklesu a ponechať si čo najviac ľudí na výplatnej listine. Jeho cieľom je zabrániť, aby šoky, ako je napríklad aj kríza vyvolaná pandémiou nového koronavírusu, viedli k masovej nezamestnanosti.