Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
IVRA navrhuje, aby sa nehodnotili rodiny a nepočítalo s ich podporou, ale aby bol zohľadnený individuálny prístup, keďže na Slovensku je zavedený individuálny poistný dôchodkový systém.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 1. augusta (TASR) – Podľa analýzy príjmov Inštitútu pre výskum sociálno-ekonomických rizík a alternatív (IVRA) pod hranicou chudoby žilo vlani na Slovensku až 30 % seniorov a až 83 % zdravotne ťažko postihnutých (ZŤP) ľudí.
"Štatistický úrad SR prezentoval mesačnú hranicu chudoby v roku 2013 na 337 eur mesačne, celkový počet dôchodkov vyplácaných seniorom v roku 2013 pod túto hranicu predstavoval viac ako 30 %, pričom u žien bolo s príjmom pod hranicou chudoby až 37 %. Zdravotne ťažko postihnutých občanov malo v roku 2013 z celkového počtu viac ako 233.000 vyše 83 % príjem pod hranicou chudoby," povedal dnes na tlačovej konferencii predseda IVRA Martin Halás. Ako ďalej poznamenal, Slovensko je napriek tomu u tejto kategórie ľudí z hľadiska ohrozenia chudobou v rámci členských krajín EÚ na pomerne dobrom šiestom mieste.
"Vyplýva to z poslednej aktualizácie Eurostatu z júna 2014 a tiež Štatistického úradu SR. Dlhodobo preto spochybňujeme štatisticky výborné postavenie Slovenska v parametroch chudoby v rámci krajín EÚ, keďže viac ohrozené chudobou ako Slovensko bolo v roku 2013 podľa Eurostatu napríklad aj Fínsko, Švédsko, Rakúsko, Belgicko, Luxembursko, Švajčiarsko, Nemecko alebo Veľká Británia," upozornil Halás.
Individuálny prístup
IVRA navrhuje, aby sa nehodnotili rodiny a nepočítalo s ich podporou, ale aby bol zohľadnený individuálny prístup, keďže na Slovensku je zavedený individuálny poistný dôchodkový systém. "Každý, či už senior alebo zdravotne ťažko postihnutý človek by mal preto logicky očakávať, že ten jeho individuálny príjem je práve nad hranicou chudoby. Bohužiaľ, z pohľadu tohto individuálneho prístupu máme v súčasnosti až viac ako 30 % seniorov, to znamená, že viac ako 300.000 seniorov s príjmom pod hranicou chudoby a viac ako 83 %, čo je skoro 200.000 ZŤP ľudí, ktorí majú tiež vlastne príjem pod touto hranicou," zdôraznil Halás.
IVRA navrhuje, aby jednak tieto príjmy, ktoré sú pod hranicou chudoby, dosiahli úroveň minimálne 337, respektíve 350 eur tak, aby každý z týchto ľudí mal šancu žiť život alebo mať také príjmy, ktoré by reflektovali na ich životné náklady.
"Zmeniť by sa mal tiež systém valorizácie najmä starobných dôchodkov. Štát by mal znovu brať do úvahy makroekonomické veličiny, najmä nárast priemernej mzdy na Slovensku, ktorý len medziročne za rok 2012 a 2013 vzrástol o 2,3 %, avšak neprejavilo sa to ani na náraste životného minima, a ani v náraste dôchodkov v tejto plnej výške," doplnil Halás.
"Štatistický úrad SR prezentoval mesačnú hranicu chudoby v roku 2013 na 337 eur mesačne, celkový počet dôchodkov vyplácaných seniorom v roku 2013 pod túto hranicu predstavoval viac ako 30 %, pričom u žien bolo s príjmom pod hranicou chudoby až 37 %. Zdravotne ťažko postihnutých občanov malo v roku 2013 z celkového počtu viac ako 233.000 vyše 83 % príjem pod hranicou chudoby," povedal dnes na tlačovej konferencii predseda IVRA Martin Halás. Ako ďalej poznamenal, Slovensko je napriek tomu u tejto kategórie ľudí z hľadiska ohrozenia chudobou v rámci členských krajín EÚ na pomerne dobrom šiestom mieste.
"Vyplýva to z poslednej aktualizácie Eurostatu z júna 2014 a tiež Štatistického úradu SR. Dlhodobo preto spochybňujeme štatisticky výborné postavenie Slovenska v parametroch chudoby v rámci krajín EÚ, keďže viac ohrozené chudobou ako Slovensko bolo v roku 2013 podľa Eurostatu napríklad aj Fínsko, Švédsko, Rakúsko, Belgicko, Luxembursko, Švajčiarsko, Nemecko alebo Veľká Británia," upozornil Halás.
Individuálny prístup
IVRA navrhuje, aby sa nehodnotili rodiny a nepočítalo s ich podporou, ale aby bol zohľadnený individuálny prístup, keďže na Slovensku je zavedený individuálny poistný dôchodkový systém. "Každý, či už senior alebo zdravotne ťažko postihnutý človek by mal preto logicky očakávať, že ten jeho individuálny príjem je práve nad hranicou chudoby. Bohužiaľ, z pohľadu tohto individuálneho prístupu máme v súčasnosti až viac ako 30 % seniorov, to znamená, že viac ako 300.000 seniorov s príjmom pod hranicou chudoby a viac ako 83 %, čo je skoro 200.000 ZŤP ľudí, ktorí majú tiež vlastne príjem pod touto hranicou," zdôraznil Halás.
IVRA navrhuje, aby jednak tieto príjmy, ktoré sú pod hranicou chudoby, dosiahli úroveň minimálne 337, respektíve 350 eur tak, aby každý z týchto ľudí mal šancu žiť život alebo mať také príjmy, ktoré by reflektovali na ich životné náklady.
"Zmeniť by sa mal tiež systém valorizácie najmä starobných dôchodkov. Štát by mal znovu brať do úvahy makroekonomické veličiny, najmä nárast priemernej mzdy na Slovensku, ktorý len medziročne za rok 2012 a 2013 vzrástol o 2,3 %, avšak neprejavilo sa to ani na náraste životného minima, a ani v náraste dôchodkov v tejto plnej výške," doplnil Halás.
ŠÚ SR: IVRA neinterpretuje korektne údaje EU SILC 2013 o príjmoch
Bratislava 1. augusta (TASR) - Štatistický úrad SR považuje interpretovanie údajov výberového zisťovania EU SILC 2013 o príjmoch a životných podmienkach domácností Inštitútom pre výskum sociálno-ekonomických rizík a alternatív (IVRA) za nekorektné.
"Zisťovanie EU SILC podáva komplexný obraz o chudobe, sociálnom vylúčení a životných podmienkach jednotlivých členov domácností na Slovensku. Predstavitelia IVRA však výsledky EU SILC 2013 týkajúce sa chudoby dôchodcov používajú účelovo a zavádzajúco. Hranica chudoby bola podľa EU SILC 2013 stanovená na 337 eur na mesiac pre jednočlennú domácnosť. Z údajov EU SILC 2013 vyplýva, že chudobou bolo ohrozených 6,6 % dôchodcov. To však neznamená, že každý dôchodca s dôchodkom nižším ako 337 mesačne - ako interpretujú predstavitelia IVRA, bol ohrozený chudobou," reagoval hovorca ŠÚ SR Marián Jánošík na dnešnú tlačovú konferenciu IVRA. Poukázal na to, že predstavitelia IVRA porovnávajú individuálny príjem - dôchodok s hranicou chudoby, ktorá bola vypočítaná z celkového disponibilného, teda čistého príjmu domácnosti prepočítaného na jednotlivých členov.
"Podľa logiky IVRA by bolo ohrozených chudobou 100 % detí, ktoré majú nulový príjem. Zároveň si dovolíme pripomenúť, že zisťovanie EU SILC sa realizuje podľa jednotnej medzinárodne porovnateľnej metodiky vo všetkých krajinách Európskej únie. Slovenská republika uvedené zisťovanie realizuje od roku 2005," doplnil Jánošík.
Zisťovanie o príjmoch a životných podmienkach EU SILC, ktoré podáva komplexný obraz o chudobe, sociálnom vylúčení a životných podmienkach, sa uskutočňuje vo všetkých 28 krajinách Európskej únie (EÚ), v Nórsku a na Islande. Realizuje sa na základe jednotného nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ a záväzné je pre všetky krajiny EÚ.
Bratislava 1. augusta (TASR) - Štatistický úrad SR považuje interpretovanie údajov výberového zisťovania EU SILC 2013 o príjmoch a životných podmienkach domácností Inštitútom pre výskum sociálno-ekonomických rizík a alternatív (IVRA) za nekorektné.
"Zisťovanie EU SILC podáva komplexný obraz o chudobe, sociálnom vylúčení a životných podmienkach jednotlivých členov domácností na Slovensku. Predstavitelia IVRA však výsledky EU SILC 2013 týkajúce sa chudoby dôchodcov používajú účelovo a zavádzajúco. Hranica chudoby bola podľa EU SILC 2013 stanovená na 337 eur na mesiac pre jednočlennú domácnosť. Z údajov EU SILC 2013 vyplýva, že chudobou bolo ohrozených 6,6 % dôchodcov. To však neznamená, že každý dôchodca s dôchodkom nižším ako 337 mesačne - ako interpretujú predstavitelia IVRA, bol ohrozený chudobou," reagoval hovorca ŠÚ SR Marián Jánošík na dnešnú tlačovú konferenciu IVRA. Poukázal na to, že predstavitelia IVRA porovnávajú individuálny príjem - dôchodok s hranicou chudoby, ktorá bola vypočítaná z celkového disponibilného, teda čistého príjmu domácnosti prepočítaného na jednotlivých členov.
"Podľa logiky IVRA by bolo ohrozených chudobou 100 % detí, ktoré majú nulový príjem. Zároveň si dovolíme pripomenúť, že zisťovanie EU SILC sa realizuje podľa jednotnej medzinárodne porovnateľnej metodiky vo všetkých krajinách Európskej únie. Slovenská republika uvedené zisťovanie realizuje od roku 2005," doplnil Jánošík.
Zisťovanie o príjmoch a životných podmienkach EU SILC, ktoré podáva komplexný obraz o chudobe, sociálnom vylúčení a životných podmienkach, sa uskutočňuje vo všetkých 28 krajinách Európskej únie (EÚ), v Nórsku a na Islande. Realizuje sa na základe jednotného nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ a záväzné je pre všetky krajiny EÚ.
