Bratislava 24. novembra (TASR) - Hrubý dlh v roku 2020 ostal napriek šoku spôsobeného pandémiou nového koronavírusu tesne pod 60 % hrubého domáceho produktu (HDP), čím však zároveň prvýkrát presiahol najvyššie sankčné pásma dlhovej brzdy. Vyplýva to z materiálu Zdôvodnenie výšky hrubého dlhu SR a návrh opatrení na jeho zníženie z dielne Ministerstva financií (MF) SR, ktorý v stredu schválila vláda.

"Pod rast zadlženia v minulom roku takmer o 12 percentuálnych bodov (p. b.) HDP sa najviac podpísala pandémia ochorenia COVID-19. Na nárast dlhu pôsobila viacerými kanálmi – poklesom ekonomiky, jej vplyvom na výpadok daňovo-odvodových príjmov a predovšetkým prijatými výdavkovými opatreniami na boj s koronavírusom," spresnil rezort financií.

Výrazným nepriamym vplyvom pandémie na rast hrubého dlhu bolo podľa MF SR predzásobenie sa hotovosťou verejnej správy. To reflektovalo mieru neistoty na finančných trhoch v roku 2020 a vysoký očakávaný deficit verejnej správy. "Tieto faktory spojené s pandémiou prispeli k medziročnému zvýšeniu zadlženia celkovo o vyše 9 p. b. HDP," priblížilo ministerstvo financií.

Ostatné faktory s vplyvom spolu 2,5 p.b. HDP predstavovali podľa rezortu financií predovšetkým riziká pôvodného rozpočtu na rok 2020, sčasti k nárastu hrubého dlhu prispeli aj politiky novej vlády.

Vysoký hrubý dlh je podľa MF SR okrem vývoja v r. 2020 tiež výsledkom len pozvoľného znižovania pomeru dlhu počas priaznivého ekonomického obdobia po roku 2015. Priaznivé ekonomické prostredie v období 2015 - 2019 charakterizované stavom ekonomiky nad svojím potenciálom a výrazne pozitívnymi prekvapeniami vo vývoji daňovo-odvodových príjmov sa nevyužilo na razantnejšie zníženie pomeru dlhu k HDP.

V období rokov 2021 a 2022 bude podľa ministerstva financií dlh kulminovať na najvyšších úrovniach, ku koncu roka 2024 by sa mal stabilizovať pod 59 % HDP. Dlh v tomto roku by mal narásť na 61,5 % HDP, najmä z dôvodu vysokého očakávaného deficitu verejnej správy vrátane protipandemických opatrení v objeme 3,1 % HDP.