.Najväčší prepad zaznamenal zahraničný obchod s s agrokomoditami pri potravinách, nápojoch a tabaku, kde sa dovoz medziročne zvýšil 145,5 milióna eur.
Autor TASR
Bratislava 22. januára (TASR) – Hoci dlhodobo nízky podiel slovenských potravinárskych výrobkov v obchodoch v poslednom období stagnuje na necelých 40 percentách, zahraničný obchod s agropotravinárskymi výrobkami sa prepadá. Podľa údajov Štatistického úradu je saldo zahraničného obchodu s týmito výrobkami za desať mesiacov minulého roka mínus 1,397 miliardy eur, čo je v medziročnom porovnaní prepad o 279,4 milióna eur, upozornili v utorok novinárov zástupcovia potravinárov.
"Mohli by sme skonštatovať, že čo sa týka podielu slovenských potravín na trhu, sme zastabilizovaní. Pokiaľ však percento predaja slovenských výrobkov skonfrontujeme so saldom zahraničného obchodu, tak rok 2018 prelomí ďalší negatívny rekord. Za desať mesiacov máme prepad 1,4 miliardy eur a možno očakávať, že výsledok celého roku bude za celý rok to bude viac ako mínus 1,5 miliardy eur," upozornil predseda Únie potravinárov Slovenska Stanislav Voskár.
Najväčší prepad zaznamenal zahraničný obchod s s agrokomoditami pri potravinách, nápojoch a tabaku, kde sa dovoz medziročne zvýšil 145,5 milióna eur. O takmer 54 miliónov eur vzrástol napríklad aj dovoz živočíšnych výrobkov.
V niektorých sortimentoch, ako sú napríklad vajcia, mlieko a med sú slovenské výrobky v našich obchodoch zastúpené na približne 70 %. Podpredseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Marián Šolty však upozornil, že je veľa výrobkov, ktoré slovenskí poľnohospodári a potravinári vedia dodať, no napriek tomu je ich podiel na pultoch obchodov menší ako 30 %. "Sú to napríklad jedlé oleje, čerstvé ovocie, balené mäso či spracovaná zelenina," spresnil Šolty. Optimálny podiel domácich výrobkov na trhu by podľa neho mal byt okolo 60 %.
Potravinári by chceli súčasnú situáciu zmeniť vytvorením spoločných pracovných skupín so Zväzom obchodu a Slovenskou alianciou moderného obchodu, ktoré by mali analyzovať jednotlivé komodity a hľadať možnosti ako ich množstvo v slovenských obchodoch zvýšiť. Priestor je aj v marketingu alebo vytváraní odbytových družstiev, ktoré by boli dostatočne silným partnerom pre obchodné reťazce. "Ďalej je to oblasť spotreby potravín, ktorá sa nedeje cez maloobchod. Máme na mysli verejné stravovanie, hotely a reštaurácie. Tu máme k dispozícii čerstvý nástroj, ktorý pripravilo ministerstvo pôdohospodárstva, a to je Národný potravinový katalóg, ktorý však zatiaľ nie celkom funguje," dodal Voskár.
"Mohli by sme skonštatovať, že čo sa týka podielu slovenských potravín na trhu, sme zastabilizovaní. Pokiaľ však percento predaja slovenských výrobkov skonfrontujeme so saldom zahraničného obchodu, tak rok 2018 prelomí ďalší negatívny rekord. Za desať mesiacov máme prepad 1,4 miliardy eur a možno očakávať, že výsledok celého roku bude za celý rok to bude viac ako mínus 1,5 miliardy eur," upozornil predseda Únie potravinárov Slovenska Stanislav Voskár.
Najväčší prepad zaznamenal zahraničný obchod s s agrokomoditami pri potravinách, nápojoch a tabaku, kde sa dovoz medziročne zvýšil 145,5 milióna eur. O takmer 54 miliónov eur vzrástol napríklad aj dovoz živočíšnych výrobkov.
V niektorých sortimentoch, ako sú napríklad vajcia, mlieko a med sú slovenské výrobky v našich obchodoch zastúpené na približne 70 %. Podpredseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Marián Šolty však upozornil, že je veľa výrobkov, ktoré slovenskí poľnohospodári a potravinári vedia dodať, no napriek tomu je ich podiel na pultoch obchodov menší ako 30 %. "Sú to napríklad jedlé oleje, čerstvé ovocie, balené mäso či spracovaná zelenina," spresnil Šolty. Optimálny podiel domácich výrobkov na trhu by podľa neho mal byt okolo 60 %.
Potravinári by chceli súčasnú situáciu zmeniť vytvorením spoločných pracovných skupín so Zväzom obchodu a Slovenskou alianciou moderného obchodu, ktoré by mali analyzovať jednotlivé komodity a hľadať možnosti ako ich množstvo v slovenských obchodoch zvýšiť. Priestor je aj v marketingu alebo vytváraní odbytových družstiev, ktoré by boli dostatočne silným partnerom pre obchodné reťazce. "Ďalej je to oblasť spotreby potravín, ktorá sa nedeje cez maloobchod. Máme na mysli verejné stravovanie, hotely a reštaurácie. Tu máme k dispozícii čerstvý nástroj, ktorý pripravilo ministerstvo pôdohospodárstva, a to je Národný potravinový katalóg, ktorý však zatiaľ nie celkom funguje," dodal Voskár.