Dohoda v prvom rade zníži ceny dotknutých produktov pre spotrebiteľov, napríklad japonských áut pre Európanov, a európskych vín pre Japoncov, a zároveň zvýši marže predajcov.
Autor TASR
Bratislava 18. júla (TASR) - Podpísanie dohody JEFTA o hospodárskom partnerstve medzi Európskou úniou (EÚ) a Japonskom prinesie rast vzájomného obchodu, ale aj zníženie cien produktov pre spotrebiteľov. Očakávajú to ekonomickí analytici. Profitovať z dohody by mohli aj firmy pôsobiace na Slovensku. Týka sa to najmä automobiliek.
"Podpísanie dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Japonskom považujeme za pozitívny faktor, predovšetkým v súčasnom období rastúceho protekcionizmu a hroziacej obchodnej vojny medzi USA, EÚ a Čínou. Dohoda by mala podporiť vzájomný zahraničný obchod, a taktiež aj prúdenie investícií medzi oboma zoskupeniami," očakáva analytička Poštovej banky Jana Glasová.
Znížiť by sa mohli ceny niektorých výrobkov. "Dohoda v prvom rade zníži ceny dotknutých produktov pre spotrebiteľov, napríklad japonských áut pre Európanov, a európskych vín pre Japoncov, a zároveň zvýši marže predajcov. Zníženie ciel má v podstate rovnaký efekt ako zníženie daní," skonštatoval analytik Tatra banky Tibor Lörincz.
Zvýšiť by sa mohol aj vzájomný obchod medzi krajinami únie a Japonska. "Dohoda sa netýka iba ciel, ale aj regulácie výrobkov, pre obchodníkov bude teda export nielen lacnejší, ale aj jednoduchší," priblížil Lörincz. Neočakáva však dramatický nárast obchodu, a to z dôvodu geografickej vzdialenosti.
Profitovať z tohto paktu by mohli aj firmy na Slovensku. "Dohoda bude podľa dostupných informácií pozitívna hlavne pre poľnohospodárov, ktorí získajú prístup na japonský trh a zároveň ochranu pre cca 200 európskych jedál a nápojov. Taktiež by táto dohoda mala podporiť automobilový priemysel v EÚ, keďže odstráni clá a rôzne regulácie týkajúce sa automobilov. To je pozitívom pre viaceré európske krajiny vrátane Slovenska, kde patria automobilky medzi ťahúňov hospodárskeho rastu," priblížila Glasová. Podľa jej slov sa tak vytvára priestor na posilnenie zahraničného obchodu medzi Slovenskom a Japonskom. "Pre naše automobilky sa otvára nový, zaujímavý a pomerne veľký trh. Saldo slovenského zahraničného obchodu s Japonskom je záporné, čo znamená, že viac z Japonska dovážame, než do tejto krajiny vyvážame. Slovenské produkty smerujúce do Japonska predstavujú len minimálny podiel - 0,2 % na našom celkovom exporte. Podobne je to aj na poli importu, keďže tovary dovážané z tejto krajiny tvoria len 0,8 % na celkovom importe," vyčíslila Glasová.
Okrem poľnohospodárskeho a automobilového sektora by pakt mohol podľa analytičky otvoriť a zefektívniť aj trh s finančnými službami, telekomunikáciami či dopravou a zabezpečiť európskym firmám aj prístup do systému verejného obstarávania v Japonsku.
Analytici však na druhej strane vidia aj menšie riziká, a to v podobe mierneho ohrozenia domácich výrobcov. "V dlhšom horizonte dohoda môže mierne ohroziť domácich výrobcov, či už v EÚ, alebo v Japonsku, ale nepredpokladáme dramatické zmeny," myslí si Lörincz. Podľa neho však produkty z EÚ, ale aj z Japonska majú dostatočné renomé, aby zvýšenú konkurenciu ustáli.
"Podpísanie dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Japonskom považujeme za pozitívny faktor, predovšetkým v súčasnom období rastúceho protekcionizmu a hroziacej obchodnej vojny medzi USA, EÚ a Čínou. Dohoda by mala podporiť vzájomný zahraničný obchod, a taktiež aj prúdenie investícií medzi oboma zoskupeniami," očakáva analytička Poštovej banky Jana Glasová.
Znížiť by sa mohli ceny niektorých výrobkov. "Dohoda v prvom rade zníži ceny dotknutých produktov pre spotrebiteľov, napríklad japonských áut pre Európanov, a európskych vín pre Japoncov, a zároveň zvýši marže predajcov. Zníženie ciel má v podstate rovnaký efekt ako zníženie daní," skonštatoval analytik Tatra banky Tibor Lörincz.
Zvýšiť by sa mohol aj vzájomný obchod medzi krajinami únie a Japonska. "Dohoda sa netýka iba ciel, ale aj regulácie výrobkov, pre obchodníkov bude teda export nielen lacnejší, ale aj jednoduchší," priblížil Lörincz. Neočakáva však dramatický nárast obchodu, a to z dôvodu geografickej vzdialenosti.
Profitovať z tohto paktu by mohli aj firmy na Slovensku. "Dohoda bude podľa dostupných informácií pozitívna hlavne pre poľnohospodárov, ktorí získajú prístup na japonský trh a zároveň ochranu pre cca 200 európskych jedál a nápojov. Taktiež by táto dohoda mala podporiť automobilový priemysel v EÚ, keďže odstráni clá a rôzne regulácie týkajúce sa automobilov. To je pozitívom pre viaceré európske krajiny vrátane Slovenska, kde patria automobilky medzi ťahúňov hospodárskeho rastu," priblížila Glasová. Podľa jej slov sa tak vytvára priestor na posilnenie zahraničného obchodu medzi Slovenskom a Japonskom. "Pre naše automobilky sa otvára nový, zaujímavý a pomerne veľký trh. Saldo slovenského zahraničného obchodu s Japonskom je záporné, čo znamená, že viac z Japonska dovážame, než do tejto krajiny vyvážame. Slovenské produkty smerujúce do Japonska predstavujú len minimálny podiel - 0,2 % na našom celkovom exporte. Podobne je to aj na poli importu, keďže tovary dovážané z tejto krajiny tvoria len 0,8 % na celkovom importe," vyčíslila Glasová.
Okrem poľnohospodárskeho a automobilového sektora by pakt mohol podľa analytičky otvoriť a zefektívniť aj trh s finančnými službami, telekomunikáciami či dopravou a zabezpečiť európskym firmám aj prístup do systému verejného obstarávania v Japonsku.
Analytici však na druhej strane vidia aj menšie riziká, a to v podobe mierneho ohrozenia domácich výrobcov. "V dlhšom horizonte dohoda môže mierne ohroziť domácich výrobcov, či už v EÚ, alebo v Japonsku, ale nepredpokladáme dramatické zmeny," myslí si Lörincz. Podľa neho však produkty z EÚ, ale aj z Japonska majú dostatočné renomé, aby zvýšenú konkurenciu ustáli.