Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Slovenská komora daňových poradcov tvrdí, že firmám, ktoré v prvých rokoch svojho podnikania dosahujú stratu, môže daň z príjmov vyskočiť až k 40 % dosiahnutého zisku.
Autor TASR
Bratislava 5. mája (TASR) – V daňovom zaťažení začínajúcich podnikateľov má Slovensko pravdepodobne jednu z najhorších pozícií v rámci regiónu V4. Firmám, ktoré v prvých rokoch svojho podnikania dosahujú stratu, môže daň z príjmov vyskočiť až k 40 % dosiahnutého zisku. V ostatných krajinách V4 je to podstatne menej. Upozorňuje na to Slovenská komora daňových poradcov (SKDP).
Začínajúci podnikatelia na Slovensku zápasia s viacerými problémami v daňovej oblasti. Prvým problémom podľa komory je, že stratu si môžu podnikatelia odpočítavať zo svojich ziskov rovnomerne iba počas štyroch rokov. Stačí, aby bol podnik dva roky v strate a už zdaňuje zisky bez toho, aby si stratu započítal. Podľa komory tak zdaňuje viac, než zarobil. "Druhým problémom je, že nedokáže dostať do daňových výdavkov úroky platené z úverov alebo pôžičiek od prepojených osôb a tretím problémom od 1. januára 2017 je, že zakladateľ start-upu pri predaji svojej investície platí zdravotné odvody z celého dosiahnutého zisku. Teda nie je tam nejaký maximálny vymeriavací základ na zdravotný odvod," priblížil na dnešnom stretnutí s novinármi predseda komory Jozef Danis.
Komora ako príklad dobrého prostredia pre start-upy uvádza Maďarsko. "Páči sa mi model, že sa v Maďarsku daňové straty umorujú neobmedzene. Začínajúci podnikateľ má teda istotu, že v jednom momente všetky straty, ktoré vykázal v prvých rokoch podnikania, zahrnie do základu dane," priblížil Danis.
Slovensko tak v porovnaní s ostatnými krajinami V4 má prísnejšie pravidlá pri odpočítavaní daňových strát. "Slovensko má tiež zdravotné odvody, ktoré sa platia z celej výšky zisku bez obmedzenia maximálneho vymeriavacieho základu. V iných krajinách je obvyklé, že zdravotné odvody sa z príjmov z predaja cenných papierov neplatia vôbec, alebo je tam nejaký maximálny vymeriavací základ," vysvetlil Danis.
Nepriaznivé daňové a legislatívne prostredie tak môže spôsobiť, že začínajúci podnikatelia si vyberú pre svoj biznis inú krajinu ako Slovensko. "Začínajúci podnikateľ sa nemusí dokonale vyznať v daňovom systéme. Na začiatku podnikania má limitované prostriedky a uvedomí si však, že reálne daňové zaťaženie, ktoré na neho dopadne, je ďaleko vyššie, ako je štatutárna zákonná sadzba dane a bude to pre neho nepríjemné," priblížil Danis.
Môže si však zanalyzovať na začiatku podnikania daňové prostredie na Slovensku a v okolitých štátoch. Rozhodne sa na základe toho, kde bude štart podnikania pre neho výhodnejší. "V dnešnej dobe, ak to nie je biznis, ktorý je obmedzený na územie Slovenska, môže presunúť veľmi ľahko svoje podnikanie do Českej republiky alebo do Maďarska," dodal Danis.
Začínajúci podnikatelia na Slovensku zápasia s viacerými problémami v daňovej oblasti. Prvým problémom podľa komory je, že stratu si môžu podnikatelia odpočítavať zo svojich ziskov rovnomerne iba počas štyroch rokov. Stačí, aby bol podnik dva roky v strate a už zdaňuje zisky bez toho, aby si stratu započítal. Podľa komory tak zdaňuje viac, než zarobil. "Druhým problémom je, že nedokáže dostať do daňových výdavkov úroky platené z úverov alebo pôžičiek od prepojených osôb a tretím problémom od 1. januára 2017 je, že zakladateľ start-upu pri predaji svojej investície platí zdravotné odvody z celého dosiahnutého zisku. Teda nie je tam nejaký maximálny vymeriavací základ na zdravotný odvod," priblížil na dnešnom stretnutí s novinármi predseda komory Jozef Danis.
Komora ako príklad dobrého prostredia pre start-upy uvádza Maďarsko. "Páči sa mi model, že sa v Maďarsku daňové straty umorujú neobmedzene. Začínajúci podnikateľ má teda istotu, že v jednom momente všetky straty, ktoré vykázal v prvých rokoch podnikania, zahrnie do základu dane," priblížil Danis.
Slovensko tak v porovnaní s ostatnými krajinami V4 má prísnejšie pravidlá pri odpočítavaní daňových strát. "Slovensko má tiež zdravotné odvody, ktoré sa platia z celej výšky zisku bez obmedzenia maximálneho vymeriavacieho základu. V iných krajinách je obvyklé, že zdravotné odvody sa z príjmov z predaja cenných papierov neplatia vôbec, alebo je tam nejaký maximálny vymeriavací základ," vysvetlil Danis.
Nepriaznivé daňové a legislatívne prostredie tak môže spôsobiť, že začínajúci podnikatelia si vyberú pre svoj biznis inú krajinu ako Slovensko. "Začínajúci podnikateľ sa nemusí dokonale vyznať v daňovom systéme. Na začiatku podnikania má limitované prostriedky a uvedomí si však, že reálne daňové zaťaženie, ktoré na neho dopadne, je ďaleko vyššie, ako je štatutárna zákonná sadzba dane a bude to pre neho nepríjemné," priblížil Danis.
Môže si však zanalyzovať na začiatku podnikania daňové prostredie na Slovensku a v okolitých štátoch. Rozhodne sa na základe toho, kde bude štart podnikania pre neho výhodnejší. "V dnešnej dobe, ak to nie je biznis, ktorý je obmedzený na územie Slovenska, môže presunúť veľmi ľahko svoje podnikanie do Českej republiky alebo do Maďarska," dodal Danis.
