Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Európa ako celok však v úrovni finančných znalostí jednoznačne zaostáva za svetom. V minuloročnom teste skončili s výrazne lepším skóre Japonci (44 %), Indovia (40 %) a Kórejčania (37 %).
Autor TASR
Bratislava 3. júla (TASR) - Presne 80 % Slovákov je presvedčených, že sa vyznajú vo financiách. V skutočnosti im ale naozaj rozumie len 9 %. S 91 % obyvateľov so základnými alebo slabými finančnými znalosťami tak Slováci v európskom prieskume obsadili 8. miesto z 10. Z prieskumu poisťovne ING v 10 krajinách južnej, strednej a západnej Európy, zameranom na znalosti z oblasti financií, vyšli ako najvzdelanejší Gréci.
Podľa slov generálnej riaditeľky ING pre poistenie a dôchodky ČR/SR Renaty Mrázovej na dnešnom stretnutí s novinármi dobré alebo výborné znalosti preukázalo v teste 24 % Grékov, za nimi skončili Holanďania (22 %), Maďari (15 %) a Česi (14 %). Pred Slovensko sa výsledkami dostali aj Bulhari, Rumuni a Poliaci. Za SR skončili už len Španieli (9 %) a Turci (7 %).
Európa ako celok však v úrovni finančných znalostí jednoznačne zaostáva za svetom. V minuloročnom teste skončili s výrazne lepším skóre Japonci (44 %), Indovia (40 %) a Kórejčania (37 %).
Prieskum ukázal, že finančné sebavedomie Slovákom rozhodne nechýba, realita je však úplne opačná. Najväčšie problémy im robia otázky o sporení. Správne si spočítať úroky či výnos z vkladu dokázalo len 34 % Slovákov. Pritom v prípade neočakávanej finančnej odmeny by si viac ako polovicu z nej uložili ako úspory do banky, čím sa v prieskume zaradili medzi najsporivejšie národy hneď za Holanďanov (63 %). Až 55 % Slovákov má finančnú rezervu na úrovni jedného až 6 mesačných príjmov a len 24 % nemá usporené vôbec nič. Opačným extrémom sú Turci, kde si až 61 % ľudí netvorí žiadnu finančnú rezervu.
V úveroch sa podľa prieskumu vyzná len 45 % Slovákov. Napriek tomu, že zadlženosť obyvateľstva neustále rastie, ich znalosti sa paradoxne z roka na rok zhoršujú. Zdá sa, že Slováci sa príliš spoliehajú na všeobecné informácie a neorientujú sa v detailoch úverov a pôžičiek.
Slabú orientáciu vo financiách dokladuje aj odpoveď na otázku, s kým sa Slováci radia o finančných otázkach - 28 % sa spolieha na seba a až 56 % sa radí so svojou rodinou. Iba 7 % oslovuje niekoho ďalšieho, ako napríklad finančných sprostredkovateľov.
Slováci sú v otázke financií ultrakonzervatívni, keď až 85 % uprednostňuje zabehnuté postupy. Naopak, až 67 % Grékov pri zaobchádzaní s financiami neprekáža neustála zmena. Zaujímavosťou tiež je, že Európania pri uvažovaní o finančnej budúcnosti majú pocit bezpečia, ktorý u Slovákov chýba.
Podľa slov generálnej riaditeľky ING pre poistenie a dôchodky ČR/SR Renaty Mrázovej na dnešnom stretnutí s novinármi dobré alebo výborné znalosti preukázalo v teste 24 % Grékov, za nimi skončili Holanďania (22 %), Maďari (15 %) a Česi (14 %). Pred Slovensko sa výsledkami dostali aj Bulhari, Rumuni a Poliaci. Za SR skončili už len Španieli (9 %) a Turci (7 %).
Európa ako celok však v úrovni finančných znalostí jednoznačne zaostáva za svetom. V minuloročnom teste skončili s výrazne lepším skóre Japonci (44 %), Indovia (40 %) a Kórejčania (37 %).
Prieskum ukázal, že finančné sebavedomie Slovákom rozhodne nechýba, realita je však úplne opačná. Najväčšie problémy im robia otázky o sporení. Správne si spočítať úroky či výnos z vkladu dokázalo len 34 % Slovákov. Pritom v prípade neočakávanej finančnej odmeny by si viac ako polovicu z nej uložili ako úspory do banky, čím sa v prieskume zaradili medzi najsporivejšie národy hneď za Holanďanov (63 %). Až 55 % Slovákov má finančnú rezervu na úrovni jedného až 6 mesačných príjmov a len 24 % nemá usporené vôbec nič. Opačným extrémom sú Turci, kde si až 61 % ľudí netvorí žiadnu finančnú rezervu.
V úveroch sa podľa prieskumu vyzná len 45 % Slovákov. Napriek tomu, že zadlženosť obyvateľstva neustále rastie, ich znalosti sa paradoxne z roka na rok zhoršujú. Zdá sa, že Slováci sa príliš spoliehajú na všeobecné informácie a neorientujú sa v detailoch úverov a pôžičiek.
Slabú orientáciu vo financiách dokladuje aj odpoveď na otázku, s kým sa Slováci radia o finančných otázkach - 28 % sa spolieha na seba a až 56 % sa radí so svojou rodinou. Iba 7 % oslovuje niekoho ďalšieho, ako napríklad finančných sprostredkovateľov.
Slováci sú v otázke financií ultrakonzervatívni, keď až 85 % uprednostňuje zabehnuté postupy. Naopak, až 67 % Grékov pri zaobchádzaní s financiami neprekáža neustála zmena. Zaujímavosťou tiež je, že Európania pri uvažovaní o finančnej budúcnosti majú pocit bezpečia, ktorý u Slovákov chýba.
