Brusel 11. novembra (TASR) - Rýchly rast cien energií a komodít na Slovensku zvýši výrobné náklady a naruší kúpnu silu domácností, čo obmedzí rast reálneho HDP na 1,9 % v roku 2022, 0,5 % v roku 2023 a 1,9 % v roku 2024. Vyplýva to z jesenných ekonomických prognóz, ktoré v piatok zverejnila Európska komisia. Informuje o tom spravodajca TASR.

Komisia predpokladá, že inflácia sa na Slovensku v roku 2023 zvýši na 13,9 % po odhadovanej úrovni 11,5 % v roku 2022. Očakáva, že rýchly rast cien energií a komodít zvýši výrobné náklady a naruší kúpnu silu domácností, čo obmedzí rast reálneho HDP na 1,9 % v roku 2022, 0,5 % v roku 2023 a 1,9 % v roku 2024.

Inflácia zvyšuje verejné výdavky s oneskorením v porovnaní s daňovými príjmami, čo povedie k zníženiu verejného deficitu na 4,2 % HDP v roku 2022 a jeho zvýšenie na 5,8 % HDP v roku 2023.

Výrazné spomalenie ekonomického rastu sa očakáva v roku 2023 z dôvodu nárastu cien energií a spomalenia globálnej ekonomiky. Náklady na energie zvýšia výrobné náklady firiem, ktoré čelia deficitu zamestnancov a ovplyvní ich aj nižší dopyt. Napriek nárastu HDP o 1,9 % v roku 2022 sa na budúci rok očakáva rast slovenskej ekonomiky len o 0,5 % a návrat silnejšieho rastu, o 1,9 %, sa očakáva v roku 2024.

Regulované ceny energií pre domácnosti sa začiatkom roka 2023 prudko zvýšia, čo povedie k zníženiu kúpnej sily domácností a ich spotreby z dôvodu veľkého podielu výdavkov na energie v domácnosti. Tento stav predpokladá efektívnu implementáciu vládnych opatrení na kompenzáciu domácností a firiem.

EK očakáva, že silná spotreba z roku 2022 sa zníži koncom roka. Miera úspor by mala klesnúť na historické minimum. Spotrebitelia očakávajú nové regulované ceny energií na rok 2023 a zmiernenie spotreby energií sa očakáva už v poslednom štvrťroku 2022.

Súkromné investície sú nastavené ako protiváha účinkov nižšej spotreby a slabších exportov. Firmy čelia tlaku vyšších cien energií a nárastu miezd a dá sa očakávať, že prenesú zvýšenie cien na spotrebiteľov.

Podľa EK Úspešné čerpanie štrukturálnych fondov EÚ a fondov plánu obnovy, ako aj vládnych investícií, bude rozhodujúce pre udržanie pozitívneho rastu v roku 2023. Predpokladá sa, že zrýchľujúci sa rast verejných investícií z roku 2022 dosiahne vrchol v roku 2023.

Očakáva sa, že exporty vzrastú v roku 2023 a 2024, keď sa zmiernia problémy s dodávkami. Dopyt po hlavných exportných produktoch, ako sú autá, by mal zostať silný aj napriek vyšším cenám.

EK očakáva, že oslabenie ekonomickej aktivity zmierni rast zamestnanosti. Miera nezamestnanosti by nemala byť výrazne ovplyvnená hospodárskym poklesom, očakáva sa jej zvýšenie zo 6,3 % v roku 2022 na 6,4 % v rokoch 2023 a 2024.

Prognóza inflácie bola upravená smerom nahor z dôvodu vyššieho vplyvu regulovaných cien energií na domácnosti, ako sa očakávalo. A to aj za predpokladu efektívnej implementácie vládnych opatrení na zmiernenie vplyvu vysokých cien energie.

Vrchol inflácie sa očakáva začiatkom roku 2023 a neenergetická inflácia bude trvalejšia, keďže je ovplyvnená vyššími nákladmi na vstupy a prácu. V dôsledku toho by ročná inflácia (HICP) mala zostať na úrovni 11,5 % v roku 2022 a stúpne na 13,9 % v roku 2023, pred stabilizáciou na úrovni okolo 3,5 % v roku 2024.

Očakáva sa, že deficit verejných financií poklesne z 5,5 % HDP v roku 2021 na 4,2 % v roku 2022. Výdavky súvisiace s pandémiou boli zrušené, ale v hre sú nové opatrenia na zmiernenie vplyvu vysokých cien energie, ktoré udržia deficit na vysokej úrovni v roku 2022.

Celkové rozpočtové náklady súvisiace s podpornými opatreniami v oblasti energií sa odhadujú na úrovni 0,2 % HDP v roku 2022.

Rozpočtový deficit sa v roku 2023 zvýši na 5,8 % HDP. Spôsobí to inflácia zvyšujúca nominálne daňové základy, vyššie odmeny zamestnancov, dôchodková reforma a ďalšie chystané vládne opatrenia. V roku 2024 sa očakáva zníženie rozpočtového deficitu - na úroveň 4,6 % HDP.





(spravodajca TASR Jaromír Novak)