Problémom je, že štát považuje za nelegálne zamestnávanie aj situáciu, ak firma zabudne prihlásiť zamestnanca do Sociálnej poisťovne (SP) do siedmich dní od nástupu do práce.
Autor TASR
Bratislava 7. februára (TASR) - Podmienka pri dotáciách na energie, že firma neporušila zákaz nelegálneho zamestnávania, by sa podľa odborníčky mala zmeniť. Navrhuje, aby štát tak urobil ešte pred vyhlásením výzvy. V utorok o tom informovala riaditeľka mzdového oddelenia poradenskej spoločnosti Grant Thornton Jana Kyselová.
Spresnila, že v dotačnej schéme na zvýšené ceny energií za minulý august a september bolo jednou z podmienok, že firma neporušila zákaz nelegálneho zamestnávania. Podobnú podmienku očakávajú odborníci aj pri novej dotačnej schéme pre tento rok, ktorú by mala vláda ohlásiť vo februári.
Problémom je, že štát považuje za nelegálne zamestnávanie aj situáciu, ak firma zabudne prihlásiť zamestnanca do Sociálnej poisťovne (SP) do siedmich dní od nástupu do práce. Ak by spoločnosť požiadala o dotáciu, získala ju a kontrola by zistila toto nelegálne zamestnávanie, firme hrozí obvinenie zo subvenčného podvodu, uviedla spoločnosť.
Štát by mal podľa odborníkov upresniť túto podmienku v prípade dotácií na energie, uviedla spoločnosť. Je totiž bežné, že najmä veľké firmy pre veľké množstvo formálnych povinností zabudnú včas prihlásiť zamestnanca, dodala Kyselová.
Ministerstvo hospodárstva (MH) SR by podľa nej malo explicitne definovať medzi podmienkami čerpania dotácie Inšpektorátom práce preukázané nelegálne zamestnávanie. "Namiesto nelegálneho zamestnávania ako podmienky, ktorá podľa legislatívy zahŕňa aj oneskorené nahlásenie zamestnanca do Sociálnej poisťovne, by firmy dostali jasnú informáciu, že vylučujúcou podmienkou je jednoznačne v minulosti zistená práca načierno," navrhla Kyselová. Ak by sa to nepodarilo ešte pred vyhlásením výzvy, niektoré firmy by mohli byť zneistené a nepodať z tohto dôvodu žiadosť, čo by mohlo ohroziť ich prežitie.
Na základe zákona o nelegálnom zamestnávaní sa za takúto činnosť pokladá aj situácia, ak si zamestnávateľ nesplnil oznamovaciu povinnosť do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak sa začala do siedmich dní od uplynutia lehoty na prihlásenie, uviedla spoločnosť. Oneskorené prihlásenie by mal považovať štát maximálne za priestupok, no nie za prekážku v žiadosti o akúkoľvek štátnu pomoc, dodala Kyselová.
Zo skúseností vedia, že mnohí zamestnávatelia pod nelegálnym zamestnávaním chápu len zamestnávanie fyzických osôb načierno, čiže bez pracovnej zmluvy. "Vôbec netušia, že aj oni sú nelegálnymi zamestnávateľmi, ak niekoho nestihli včas prihlásiť do Sociálnej poisťovne," doplnila riaditeľka. Problémom podľa spoločnosti je, že legislatíva neumožňuje oneskorené nahlásenie zamestnanca napraviť.
Spresnila, že v dotačnej schéme na zvýšené ceny energií za minulý august a september bolo jednou z podmienok, že firma neporušila zákaz nelegálneho zamestnávania. Podobnú podmienku očakávajú odborníci aj pri novej dotačnej schéme pre tento rok, ktorú by mala vláda ohlásiť vo februári.
Problémom je, že štát považuje za nelegálne zamestnávanie aj situáciu, ak firma zabudne prihlásiť zamestnanca do Sociálnej poisťovne (SP) do siedmich dní od nástupu do práce. Ak by spoločnosť požiadala o dotáciu, získala ju a kontrola by zistila toto nelegálne zamestnávanie, firme hrozí obvinenie zo subvenčného podvodu, uviedla spoločnosť.
Štát by mal podľa odborníkov upresniť túto podmienku v prípade dotácií na energie, uviedla spoločnosť. Je totiž bežné, že najmä veľké firmy pre veľké množstvo formálnych povinností zabudnú včas prihlásiť zamestnanca, dodala Kyselová.
Ministerstvo hospodárstva (MH) SR by podľa nej malo explicitne definovať medzi podmienkami čerpania dotácie Inšpektorátom práce preukázané nelegálne zamestnávanie. "Namiesto nelegálneho zamestnávania ako podmienky, ktorá podľa legislatívy zahŕňa aj oneskorené nahlásenie zamestnanca do Sociálnej poisťovne, by firmy dostali jasnú informáciu, že vylučujúcou podmienkou je jednoznačne v minulosti zistená práca načierno," navrhla Kyselová. Ak by sa to nepodarilo ešte pred vyhlásením výzvy, niektoré firmy by mohli byť zneistené a nepodať z tohto dôvodu žiadosť, čo by mohlo ohroziť ich prežitie.
Na základe zákona o nelegálnom zamestnávaní sa za takúto činnosť pokladá aj situácia, ak si zamestnávateľ nesplnil oznamovaciu povinnosť do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak sa začala do siedmich dní od uplynutia lehoty na prihlásenie, uviedla spoločnosť. Oneskorené prihlásenie by mal považovať štát maximálne za priestupok, no nie za prekážku v žiadosti o akúkoľvek štátnu pomoc, dodala Kyselová.
Zo skúseností vedia, že mnohí zamestnávatelia pod nelegálnym zamestnávaním chápu len zamestnávanie fyzických osôb načierno, čiže bez pracovnej zmluvy. "Vôbec netušia, že aj oni sú nelegálnymi zamestnávateľmi, ak niekoho nestihli včas prihlásiť do Sociálnej poisťovne," doplnila riaditeľka. Problémom podľa spoločnosti je, že legislatíva neumožňuje oneskorené nahlásenie zamestnanca napraviť.