Bratislava 4. septembra (TASR) - Administratívne náklady podnikateľského prostredia na Slovensku vyčíslil rezort hospodárstva na vyše 2,67 miliardy eur. Meral ich v minulom roku na vzorke vyše 4000 informačných povinností. Znížiť by ich malo vyše 60 opatrení, ktoré následne pripravilo Ministerstvo hospodárstva SR na základe podnetov samotných podnikateľov. Materiál s názvom "Návrh opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia a zníženie administratívnej záťaže podnikateľov" vypracovalo počas prvej polovice tohto roka.

"Ministerstvo si uvedomuje, že existujú ešte rôzne nedostatky, ktoré ovplyvňujú podnikateľské prostredie. Vláda bola nútená v čase konsolidácie verejných financií prijať množstvo opatrení, ktoré ho negatívne ovplyvnili. Na druhej strane hodnotenia podnikateľského prostredia zo strany medzinárodných inštitúcií sú relatívne pozitívne," skonštatovala pre TASR hovorkyňa MH SR Miriam Žiaková. Dobrým krokom sa podľa nej ukázalo zjednodušené začatie podnikania na Slovensku prostredníctvom jednotných kontaktných miest a tiež zavedenie elektronického systému Sociálnej poisťovne, kde si samostatne zárobkovo činné osoby môžu overiť informácie o preplatkoch alebo nedoplatkoch.

Podľa hodnotenia Svetovej Banky Doing Business sa Slovensko za posledný rok umiestnilo spomedzi 189 hodnotených krajín na 37. mieste. "V porovnaní s krajinami V4 sa umiestňuje na druhom mieste za Poľskom a súčasne pred Českou republikou a Maďarskom," podčiarkla Žiaková.

V rámci krajín regiónu strednej Európy je situácia malých a stredných podnikov (MSP) porovnateľná, aj keď podmienky v okolitých krajinách sú rozdielne. V Poľsku je vytvorený relatívne efektívny a výkonný systém podpory MSP pri zapájaní sa do programov pomoci EÚ, ktorý vytvára dobré možnosti pre využívanie týchto podporných opatrení. V Českej republike aj v Maďarsku boli prijaté strednodobé stratégie rozvoja MSP, ako aj systémové kroky pre uplatňovanie princípov iniciatívy Small Business Act for Europe, ktoré vytvárajú rámec pre udržateľný rast a zvyšovanie konkurencieschopnosti MSP.

Výrazne horšiu pozíciu majú slovenské MSP v oblasti inovácií. Ukázal to aj prieskum Eurostatu Community Innovation Survey (CIS) 2012, keď podľa výsledkov zverejnených v decembri 2014 sa Slovensko v rámci EÚ zaraďuje medzi krajiny s podpriemernou inovačnou aktivitou MSP. Podľa tohto prieskumu bol na Slovensku inovatívny takmer každý tretí MSP (32,3 %), zatiaľ čo v rámci EÚ–28 vykazoval vykonávanie inovačných aktivít takmer každý druhý MSP (47,9 %). Inovačná aktivita slovenských MSP pritom nezaznamenala žiadne zlepšenie v porovnaní s predchádzajúcim prieskumom, ktorý bol realizovaný v roku 2010.

"Nízka inovačná aktivita spôsobuje slabé zapájanie MSP do zahraničného obchodu, kde je Slovensko v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ na predposlednom mieste," zhodnotil pre TASR generálny riaditeľ Slovak Business Agency (SBA) Branislav Šafárik.

Situáciu by podľa rezortu hospodárstva mala zmeniť novela zákona, ktorá od januára 2017 zavádza novú formu obchodnej spoločnosti - jednoduchú spoločnosť na akcie. "Tento nový druh spoločnosti má prispieť k zjednodušeniu zakladania podnikov a najmä prispieť k zjednodušeniu vykonateľnosti záväzkov upravujúcich vzťahy medzi akcionármi spoločnosti," dodala hovorkyňa rezortu hospodárstva.