Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa ďalších výsledkov pri opätovnom rozhodovaní o mene by si väčšina (86 %) podnikateľov, malých, stredných a veľkých firiem opäť vybrala euro.
Autor TASR
Bratislava 6. novembra (TASR) - Až 83 % živnostníkov a firiem na Slovensku je spokojných s prijatím európskej meny. Naopak, o nespokojností hovorí 15 % oslovených zástupcov podnikov. 60 % oslovených uviedlo, že euro malo na ich podnikanie pozitívny vplyv. Naopak, necelých 13 % hovorí skôr o prevládajúcom negatívnom vplyve. Ukázal to prieskum spoločnosti Datank pre ČSOB.
Podľa jeho ďalších výsledkov pri opätovnom rozhodovaní o mene by si väčšina (86 %) podnikateľov, malých, stredných a veľkých firiem opäť vybrala euro.
Banka zároveň merala očakávania firiem a podnikateľov na Slovensku. Hoci Index očakávaní firiem (IOF) mierne klesol na 22,9 bodu, aj naďalej signalizuje prevažujúci optimizmus malých a stredných podnikateľov, ako aj veľkých firiem. Pokles IOF bol spôsobený najmä nižšou mierou optimizmu v oblasti očakávaného dopytu. Hodnota subindexu v oblasti vývoja investícii aj budúcnosti svojho podnikania sa v porovnaní s úvodom roka významne nemenila. Spokojnosť s ekonomickou situáciou v krajine sa zvýšila, deklarovalo ju 42 % podnikateľov, v porovnaní s 33 % spokojnosťou z úvodu tohto roka.
"Nie je prekvapením, že najväčšiu spokojnosť s eurom (85,7 %) vyjadrujú firmy s obratom nad 200.000 eur, no rovnako dôležité je aj to, že spokojnosť prevláda aj v prípade malých firiem a živnostníkov (76,7 %), keďže tie tvoria aj najviac pracovných miest na Slovensku," uviedla v utorok na tlačovej konferencii Dáša Polláková, manažérka segmentu pre mikro a malé podniky banky.
Podľa Kolomana Buzgóa, riaditeľa divízie riešení pre korporátnych klientov banky, ako hlavný prínos prijatia eura označovali podnikatelia predovšetkým zmazanie kurzových rozdielov a zjednotenie meny, zjednodušenie obchodu a administratívy. Pri otázke, ak by sa malo opätovne rozhodovať o mene, by si v priemere 9 z 10 opýtaných opäť vybralo euro. Viac ako polovica firiem, až 56 % z nich, pritom doteraz nevníma žiadnu slabú stránku prijatia eura.
Na druhej strane, v priemere 4 z 10 opýtaných hovorili o vnímanom náraste cien a kurzových rozdieloch.
"Rast celkovej cenovej hladiny pred a po zavedení eura sa zatiaľ dramaticky nelíši. V troch rokoch po sebe sme dokonca čelili síce malej, ale predsa len deflácii" zhodnotil dekádu zavedenia eura v SR hlavný ekonóm banky Marek Gábriš.
Podľa jeho ďalších výsledkov pri opätovnom rozhodovaní o mene by si väčšina (86 %) podnikateľov, malých, stredných a veľkých firiem opäť vybrala euro.
Banka zároveň merala očakávania firiem a podnikateľov na Slovensku. Hoci Index očakávaní firiem (IOF) mierne klesol na 22,9 bodu, aj naďalej signalizuje prevažujúci optimizmus malých a stredných podnikateľov, ako aj veľkých firiem. Pokles IOF bol spôsobený najmä nižšou mierou optimizmu v oblasti očakávaného dopytu. Hodnota subindexu v oblasti vývoja investícii aj budúcnosti svojho podnikania sa v porovnaní s úvodom roka významne nemenila. Spokojnosť s ekonomickou situáciou v krajine sa zvýšila, deklarovalo ju 42 % podnikateľov, v porovnaní s 33 % spokojnosťou z úvodu tohto roka.
"Nie je prekvapením, že najväčšiu spokojnosť s eurom (85,7 %) vyjadrujú firmy s obratom nad 200.000 eur, no rovnako dôležité je aj to, že spokojnosť prevláda aj v prípade malých firiem a živnostníkov (76,7 %), keďže tie tvoria aj najviac pracovných miest na Slovensku," uviedla v utorok na tlačovej konferencii Dáša Polláková, manažérka segmentu pre mikro a malé podniky banky.
Podľa Kolomana Buzgóa, riaditeľa divízie riešení pre korporátnych klientov banky, ako hlavný prínos prijatia eura označovali podnikatelia predovšetkým zmazanie kurzových rozdielov a zjednotenie meny, zjednodušenie obchodu a administratívy. Pri otázke, ak by sa malo opätovne rozhodovať o mene, by si v priemere 9 z 10 opýtaných opäť vybralo euro. Viac ako polovica firiem, až 56 % z nich, pritom doteraz nevníma žiadnu slabú stránku prijatia eura.
Na druhej strane, v priemere 4 z 10 opýtaných hovorili o vnímanom náraste cien a kurzových rozdieloch.
"Rast celkovej cenovej hladiny pred a po zavedení eura sa zatiaľ dramaticky nelíši. V troch rokoch po sebe sme dokonca čelili síce malej, ale predsa len deflácii" zhodnotil dekádu zavedenia eura v SR hlavný ekonóm banky Marek Gábriš.
