Návrh, ktorý naposledy predložil na vládu envirorezort, počítal s tým, že výnosy by sa okrem iného používali okrem iného aj na schémy štátnej pomoci znečisťovateľom.
Autor TASR
Bratislava 9. októbra (TASR) - Zástupcovia podnikateľov a priemyslu nesúhlasia s tým, aby sa výnosy z dražieb emisných povoleniek použili na krytie deficitu štátneho rozpočtu.
Nový spôsob prerozdeľovania emisných kvót podnikom, ktorý by mal platiť od januára 2013, má riešiť novela zákona, ktorou sa pravdepodobne v stredu (9.10.) bude zaoberať vláda. Návrh, ktorý naposledy predložil na vládu envirorezort počítal s tým, že výnosy by sa okrem iného používali okrem iného aj na schémy štátnej pomoci znečisťovateľom. Podnikatelia a priemysel sa však teraz obávajú, že ministerstvo financií ich použije na dieru v rozpočte.
Takýto návrh by podľa združení Slovenská obchodná a priemyselná komora (SOPK), Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ), Klub 500 a Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) porušil všetky východiská smerníc a nariadení, ktoré zavádzajú Európsku schému obchodovania s emisiami skleníkových plynov. Tá má definovať potrebu zabezpečiť financovanie nákladovo prijateľných a konkurenciu neohrozujúcich projektov, ktoré budú viesť k znižovaniu produkcie skleníkových plynov a tým budú prispievať k zlepšovaniu kvality životného prostredia.
"V tejto súvislosti považujeme zámer ministerstva financií za nečakanú ranu pod pás slovenskému priemyslu, na ktorom už v súčasnosti visí hlavné bremeno nákladov spojených s konsolidáciou verejných financií," uvádza sa v ich spoločnom stanovisku. Podnikatelia to považujú za opatrenie, ktoré by významným spôsobom poškodilo priemysel na Slovensku, nakoľko by stratil možnosť financovania ekologických projektov spôsobom, ktorý neohrozuje ich konkurenčnú schopnosť.
K odmietavému stanovisku sa pridal aj Zväz chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR. "Európska komisia odporúča, aby sa do environmentálnych projektov vrátilo aspoň 50 percent emisných výnosov. Takéto rozdelenie podporuje nielen Ministerstvo životného prostredia SR, ale aj Ministerstvo hospodárstva SR. AZZZ a ZCHFP trvajú na takomto štandardnom riešení a protestujú proti ďalším finančným záťažiam kladeným na podniky," povedal prezident AZZZ SR Roman Karlubík.
Americká obchodná komora v SR v tejto súvislosti upozornila na možnú stratu konkurencieschopnosti Slovenska. Nedostatočná výška kompenzácií pre priemysel by tento problém vraj ešte zhoršila. "V najhoršom prípade by neúmerné zvýšenie nákladov firiem mohlo viesť aj k ukončeniu výroby niektorých významných priemyselných podnikov," uviedla komora v stanovisku. Citeľné by to malo byť najmä v oblastiach s najvyššou mierou nezamestnanosti - na Orave, strednom a východnom Slovensku. Prostriedky, ktoré sa vygenerujú v dražbách, sú priamym nákladom priemyslu a ak sa mu vrátia naspäť, budú použité na modernizáciu technológií, poukázala komora.
Vláda SR na poslednej septembrovej schôdzi prerušila rokovanie o novom spôsobe prerozdeľovania emisných kvót podnikom. Podľa návrhu novely zákona o obchodovaní s emisnými kvótami by mali po novom niektoré podniky najmä v oblasti výroby elektrickej energie emisné povolenky v plnej miere nakupovať, výrobné podniky by časť dostali a časť kúpili. "Pre nás by bol ideálny stav, ktorý sme navrhli v zákone, konečný výsledok ukáže rokovanie vlády," povedal pre TASR hovorca envirorezortu Maroš Stano. Potvrdil, že dohoda medzi oboma rezortmi je, konkrétnosti však neprezradil.
Podľa organizácie Greenpeace je kľúčové, aby tieto zdroje neskončili ako neadresný príjem štátneho rozpočtu, ale aby vláda využila jedinečnú šancu podporiť zelený rast a rozvoj nových pracovných miest. "To sa dá urobiť zavedením programu, ktorý by tieto peniaze smeroval do podpory úspor energie a obnoviteľných zdrojov energie pre domácnosti a verejné budovy," povedala hovorkyňa organizácie Lucia Szabová. Greenpeace nesúhlasí ani so samotným rozdelením financií, ktoré vyplýva z pôvodne navrhovaného zákona. V prípade, že sa celková suma zníži kvôli štátnemu rozpočtu, bude to podľa environmentalistov znamenať, že pôjde na zelené projekty pre domácnosti a verejné budovy nedostatočná suma.
Nové pravidlá bezodplatného prideľovania emisných kvót budú od januára platiť pre všetky členské štáty Európskej únie. Cieľom Európskej schémy obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov je nákladovo efektívnym spôsobom znižovať emisie oxidu uhličitého v priemysle.
Nový spôsob prerozdeľovania emisných kvót podnikom, ktorý by mal platiť od januára 2013, má riešiť novela zákona, ktorou sa pravdepodobne v stredu (9.10.) bude zaoberať vláda. Návrh, ktorý naposledy predložil na vládu envirorezort počítal s tým, že výnosy by sa okrem iného používali okrem iného aj na schémy štátnej pomoci znečisťovateľom. Podnikatelia a priemysel sa však teraz obávajú, že ministerstvo financií ich použije na dieru v rozpočte.
Takýto návrh by podľa združení Slovenská obchodná a priemyselná komora (SOPK), Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ), Klub 500 a Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) porušil všetky východiská smerníc a nariadení, ktoré zavádzajú Európsku schému obchodovania s emisiami skleníkových plynov. Tá má definovať potrebu zabezpečiť financovanie nákladovo prijateľných a konkurenciu neohrozujúcich projektov, ktoré budú viesť k znižovaniu produkcie skleníkových plynov a tým budú prispievať k zlepšovaniu kvality životného prostredia.
"V tejto súvislosti považujeme zámer ministerstva financií za nečakanú ranu pod pás slovenskému priemyslu, na ktorom už v súčasnosti visí hlavné bremeno nákladov spojených s konsolidáciou verejných financií," uvádza sa v ich spoločnom stanovisku. Podnikatelia to považujú za opatrenie, ktoré by významným spôsobom poškodilo priemysel na Slovensku, nakoľko by stratil možnosť financovania ekologických projektov spôsobom, ktorý neohrozuje ich konkurenčnú schopnosť.
K odmietavému stanovisku sa pridal aj Zväz chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR. "Európska komisia odporúča, aby sa do environmentálnych projektov vrátilo aspoň 50 percent emisných výnosov. Takéto rozdelenie podporuje nielen Ministerstvo životného prostredia SR, ale aj Ministerstvo hospodárstva SR. AZZZ a ZCHFP trvajú na takomto štandardnom riešení a protestujú proti ďalším finančným záťažiam kladeným na podniky," povedal prezident AZZZ SR Roman Karlubík.
Americká obchodná komora v SR v tejto súvislosti upozornila na možnú stratu konkurencieschopnosti Slovenska. Nedostatočná výška kompenzácií pre priemysel by tento problém vraj ešte zhoršila. "V najhoršom prípade by neúmerné zvýšenie nákladov firiem mohlo viesť aj k ukončeniu výroby niektorých významných priemyselných podnikov," uviedla komora v stanovisku. Citeľné by to malo byť najmä v oblastiach s najvyššou mierou nezamestnanosti - na Orave, strednom a východnom Slovensku. Prostriedky, ktoré sa vygenerujú v dražbách, sú priamym nákladom priemyslu a ak sa mu vrátia naspäť, budú použité na modernizáciu technológií, poukázala komora.
Vláda SR na poslednej septembrovej schôdzi prerušila rokovanie o novom spôsobe prerozdeľovania emisných kvót podnikom. Podľa návrhu novely zákona o obchodovaní s emisnými kvótami by mali po novom niektoré podniky najmä v oblasti výroby elektrickej energie emisné povolenky v plnej miere nakupovať, výrobné podniky by časť dostali a časť kúpili. "Pre nás by bol ideálny stav, ktorý sme navrhli v zákone, konečný výsledok ukáže rokovanie vlády," povedal pre TASR hovorca envirorezortu Maroš Stano. Potvrdil, že dohoda medzi oboma rezortmi je, konkrétnosti však neprezradil.
Podľa organizácie Greenpeace je kľúčové, aby tieto zdroje neskončili ako neadresný príjem štátneho rozpočtu, ale aby vláda využila jedinečnú šancu podporiť zelený rast a rozvoj nových pracovných miest. "To sa dá urobiť zavedením programu, ktorý by tieto peniaze smeroval do podpory úspor energie a obnoviteľných zdrojov energie pre domácnosti a verejné budovy," povedala hovorkyňa organizácie Lucia Szabová. Greenpeace nesúhlasí ani so samotným rozdelením financií, ktoré vyplýva z pôvodne navrhovaného zákona. V prípade, že sa celková suma zníži kvôli štátnemu rozpočtu, bude to podľa environmentalistov znamenať, že pôjde na zelené projekty pre domácnosti a verejné budovy nedostatočná suma.
Nové pravidlá bezodplatného prideľovania emisných kvót budú od januára platiť pre všetky členské štáty Európskej únie. Cieľom Európskej schémy obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov je nákladovo efektívnym spôsobom znižovať emisie oxidu uhličitého v priemysle.