Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na základe prieskumu startupu Foxino, ktorý využíva umelú inteligenciu na zrýchlenie učenia, 73 % študentov cíti, že v škole márni svoj potenciál, 80 percentám nevyhovuje rýchlosť učenia sa v triede.
Autor TASR
Bratislava 26. marca (TASR) - Školy by podľa podnikateľov mali pripravovať študentov na pracovný trh budúcnosti. Združenie podnikateľov Slovenska (ZPS) apeluje na rozvoj mäkkých zručností u školákov. To znamená rozvíjať v nich najmä sociálne a emočné kompetencie, informovalo ZPS.
Študenti by mali podľa neho napríklad prehlbovať svoje analytické a kritické myslenie, učiť sa riešiť problémy, školy by deti mali podporovať a viesť ku kreativite a aktívnemu vzdelávaniu. "No a v neposlednom rade je to tímová práca," dodal Pavel Wimmer, spoluzakladateľ a generálny riaditeľ spoločnosti DNAi, ktorá pomáha firmám uplatňovať poznatky z výskumu a vývoja umelej inteligencie.
"Žijeme v časoch, keď sa dramaticky mení obsah povolaní. Mnohé profesie zanikajú, iné vznikajú, ľudia budú musieť meniť povolania niekoľkokrát v živote. Aj preto dôležitejšie ako odbor, ktorý vyštudovali, bude to, ako rýchlo sa vedia prispôsobiť zmenám a naučiť sa nové veci," opísal prezident ZPS Ján Solík.
ZPS uviedlo, že podľa odhadov značnú časť toho, čo sa aktuálne deti v školách učia, o desať až 15 rokov nebudú potrebovať. Zároveň pravdepodobne väčšina detí, ktoré v súčasnosti nastupujú do škôl, bude v budúcnosti pracovať na mieste, ktoré ešte neexistuje, dodalo.
"Umelá inteligencia (AI) bude pre firmy, ktoré ju začnú využívať, veľkou výhodou. Zo skúseností som schopný predpovedať, že manuálna práca bude technológiami nahradená veľmi rýchlo. To je pre firmy pozitívna správa, môžu ňou obsadiť pozície, na ktoré dnes majú problém nájsť pracovníkov. Ľuďom ostane kontrola výstupov, ktoré AI predpripraví, a zároveň poskytnú spätnú väzbu na učiaci proces," predikuje Wimmer.
Na základe prieskumu startupu Foxino, ktorý využíva umelú inteligenciu na zrýchlenie učenia, 73 % študentov cíti, že v škole márni svoj potenciál, 80 percentám nevyhovuje rýchlosť učenia sa v triede a 95 % detí sa nechce učiť samo, uviedlo ZPS.
Na druhej strane, tradičný systém školstva má dosah aj na učiteľov. Podľa uvedeného prieskumu sa polovica z nich cíti vyhorená, 16 % pociťuje nedocenenie a 40 % sa sťažuje na prílišnú administratívu. A z technologického pokroku majú rešpekt, uzavrelo ZPS.
Expert na umelú inteligenciu a generálny riaditeľ spoločnosti Aplha Industries Ján Tyl si myslí, že strach je v uvedenom prípade prirodzený, no nemal by školy a učiteľov paralyzovať. Riaditeľov vyzýva, aby sa v oblasti umelej inteligencie vzdelávali. "Skúste sa s ňou hrať a experimentovať, pomôže vám zistiť, čo vašej škole a študentom bude vyhovovať," apeloval.
Študenti by mali podľa neho napríklad prehlbovať svoje analytické a kritické myslenie, učiť sa riešiť problémy, školy by deti mali podporovať a viesť ku kreativite a aktívnemu vzdelávaniu. "No a v neposlednom rade je to tímová práca," dodal Pavel Wimmer, spoluzakladateľ a generálny riaditeľ spoločnosti DNAi, ktorá pomáha firmám uplatňovať poznatky z výskumu a vývoja umelej inteligencie.
"Žijeme v časoch, keď sa dramaticky mení obsah povolaní. Mnohé profesie zanikajú, iné vznikajú, ľudia budú musieť meniť povolania niekoľkokrát v živote. Aj preto dôležitejšie ako odbor, ktorý vyštudovali, bude to, ako rýchlo sa vedia prispôsobiť zmenám a naučiť sa nové veci," opísal prezident ZPS Ján Solík.
ZPS uviedlo, že podľa odhadov značnú časť toho, čo sa aktuálne deti v školách učia, o desať až 15 rokov nebudú potrebovať. Zároveň pravdepodobne väčšina detí, ktoré v súčasnosti nastupujú do škôl, bude v budúcnosti pracovať na mieste, ktoré ešte neexistuje, dodalo.
"Umelá inteligencia (AI) bude pre firmy, ktoré ju začnú využívať, veľkou výhodou. Zo skúseností som schopný predpovedať, že manuálna práca bude technológiami nahradená veľmi rýchlo. To je pre firmy pozitívna správa, môžu ňou obsadiť pozície, na ktoré dnes majú problém nájsť pracovníkov. Ľuďom ostane kontrola výstupov, ktoré AI predpripraví, a zároveň poskytnú spätnú väzbu na učiaci proces," predikuje Wimmer.
Na základe prieskumu startupu Foxino, ktorý využíva umelú inteligenciu na zrýchlenie učenia, 73 % študentov cíti, že v škole márni svoj potenciál, 80 percentám nevyhovuje rýchlosť učenia sa v triede a 95 % detí sa nechce učiť samo, uviedlo ZPS.
Na druhej strane, tradičný systém školstva má dosah aj na učiteľov. Podľa uvedeného prieskumu sa polovica z nich cíti vyhorená, 16 % pociťuje nedocenenie a 40 % sa sťažuje na prílišnú administratívu. A z technologického pokroku majú rešpekt, uzavrelo ZPS.
Expert na umelú inteligenciu a generálny riaditeľ spoločnosti Aplha Industries Ján Tyl si myslí, že strach je v uvedenom prípade prirodzený, no nemal by školy a učiteľov paralyzovať. Riaditeľov vyzýva, aby sa v oblasti umelej inteligencie vzdelávali. "Skúste sa s ňou hrať a experimentovať, pomôže vám zistiť, čo vašej škole a študentom bude vyhovovať," apeloval.
