Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Tretí najväčší pokles zaznamenala položka efektívnosť hospodárenia štátu, prístup k štátnej pomoci.
Autor TASR
Bratislava 27. augusta (TASR) - Podnikateľské prostredie sa na Slovensku podľa Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS) zhoršovalo aj v 2. štvrťroku 2013. Aktuálna hodnota Indexu podnikateľského prostredia (IPP), ktorý na základe vlastného prieskumu pripravuje PAS, bola 70,1 bodu, čo je oproti predchádzajúcemu kvartálu pokles o 3,5 %. Informoval o tom dnes výkonný riaditeľ PAS Róbert Kičina.
Slovenskí podnikatelia vyjadrili najväčšiu nespokojnosť so slabou vymožiteľnosťou práva, čo vyplýva predovšetkým zo zlého stavu súdnictva a nedostatočného uplatňovania princípu rovnosti pred zákonom. Kritiku si vyslúžilo aj málo efektívne hospodárenie štátu a prístup k štátnej pomoci, ktorej prideľovanie vnímajú podnikatelia ako netransparentné a selektívne.
Najnegatívnejšie hodnotenie získala v 2. štvrťroku 2013 položka vymáhateľnosť práva a funkčnosť súdnictva. Rating tejto položky klesol oproti predchádzajúcemu kvartálu o 9,12 % na aktuálnu hodnotu 10,6 bodu. Slovenské súdnictvo a nedostatočná vymožiteľnosť práva patria dlhodobo medzi celospoločensky najkritizovanejšie oblasti v SR. Zdĺhavé súdne konania, nevymožiteľnosť pohľadávok alebo problémy s podvodníkmi sa priamo negatívne dotýkajú podnikania.
Vymenovanie nového generálneho prokurátora SR napriek neukončenému konaniu Ústavného súdu SR tiež neprispieva k zvyšovaniu dôveryhodnosti justície ako celku. Pre zlepšenie podnikateľského prostredia je nevyhnutné prijať zákony, ktoré by viedli k väčšej ochrane poctivých podnikateľov voči podvodníkom a ktoré by tvrdšie postihovali neplatiace firmy.
Druhou najviac klesajúcou položkou sa stalo uplatňovanie princípu rovnosti pred zákonom s poklesom o 7,74 % a aktuálnym ratingom 20,2 bodu. Podnikatelia kritizujú, že vláda pristupuje k jednotlivým podnikateľom odlišne, pričom zvýhodňuje predovšetkým veľké a regionálne významné podniky. Pocit nerovnosti pred zákonom vo vnímaní podnikateľov ďalej prehlbujú nedoriešené korupčné kauzy či nevyšetrené podozrenia z nehospodárnosti.
Tretí najväčší pokles zaznamenala položka efektívnosť hospodárenia štátu, prístup k štátnej pomoci. Hodnotenie tejto položky kleslo oproti predchádzajúcemu sledovanému obdobiu o 7,47 % a dosiahlo úroveň 17,4 bodu. Podnikatelia sa sťažujú najmä na opatrenia v oblasti hospodárskej politiky štátu, kde im prekáža selektívne a netransparentné prideľovanie dotácií, príspevkov a podpôr, ktoré deformuje podnikateľské prostredie a hospodársku súťaž. Podnikateľom sa taktiež nepozdáva nehospodárne vynakladanie prostriedkov pri štátnych zákazkách.
Mierny rast v sledovanom období zaznamenali iba štyri položky, a to vzťah podnikov k životnému prostrediu s nárastom hodnotenia o 1,09 %, ďalej informačná otvorenosť podnikov s rastom o 0,79 %, stálosť a predvídateľnosť hodnoty výmenného kurzu eura s rastom o 0,47 % a systém riadenia manažmentu ľudských zdrojov s 0,06-% nárastom.
Slovenskí podnikatelia vyjadrili najväčšiu nespokojnosť so slabou vymožiteľnosťou práva, čo vyplýva predovšetkým zo zlého stavu súdnictva a nedostatočného uplatňovania princípu rovnosti pred zákonom. Kritiku si vyslúžilo aj málo efektívne hospodárenie štátu a prístup k štátnej pomoci, ktorej prideľovanie vnímajú podnikatelia ako netransparentné a selektívne.
Najnegatívnejšie hodnotenie získala v 2. štvrťroku 2013 položka vymáhateľnosť práva a funkčnosť súdnictva. Rating tejto položky klesol oproti predchádzajúcemu kvartálu o 9,12 % na aktuálnu hodnotu 10,6 bodu. Slovenské súdnictvo a nedostatočná vymožiteľnosť práva patria dlhodobo medzi celospoločensky najkritizovanejšie oblasti v SR. Zdĺhavé súdne konania, nevymožiteľnosť pohľadávok alebo problémy s podvodníkmi sa priamo negatívne dotýkajú podnikania.
Vymenovanie nového generálneho prokurátora SR napriek neukončenému konaniu Ústavného súdu SR tiež neprispieva k zvyšovaniu dôveryhodnosti justície ako celku. Pre zlepšenie podnikateľského prostredia je nevyhnutné prijať zákony, ktoré by viedli k väčšej ochrane poctivých podnikateľov voči podvodníkom a ktoré by tvrdšie postihovali neplatiace firmy.
Pokles princípu rovnosti
Druhou najviac klesajúcou položkou sa stalo uplatňovanie princípu rovnosti pred zákonom s poklesom o 7,74 % a aktuálnym ratingom 20,2 bodu. Podnikatelia kritizujú, že vláda pristupuje k jednotlivým podnikateľom odlišne, pričom zvýhodňuje predovšetkým veľké a regionálne významné podniky. Pocit nerovnosti pred zákonom vo vnímaní podnikateľov ďalej prehlbujú nedoriešené korupčné kauzy či nevyšetrené podozrenia z nehospodárnosti.
Tretí najväčší pokles zaznamenala položka efektívnosť hospodárenia štátu, prístup k štátnej pomoci. Hodnotenie tejto položky kleslo oproti predchádzajúcemu sledovanému obdobiu o 7,47 % a dosiahlo úroveň 17,4 bodu. Podnikatelia sa sťažujú najmä na opatrenia v oblasti hospodárskej politiky štátu, kde im prekáža selektívne a netransparentné prideľovanie dotácií, príspevkov a podpôr, ktoré deformuje podnikateľské prostredie a hospodársku súťaž. Podnikateľom sa taktiež nepozdáva nehospodárne vynakladanie prostriedkov pri štátnych zákazkách.
Mierny rast v sledovanom období zaznamenali iba štyri položky, a to vzťah podnikov k životnému prostrediu s nárastom hodnotenia o 1,09 %, ďalej informačná otvorenosť podnikov s rastom o 0,79 %, stálosť a predvídateľnosť hodnoty výmenného kurzu eura s rastom o 0,47 % a systém riadenia manažmentu ľudských zdrojov s 0,06-% nárastom.
