Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy (APZD) Andrej Lasz si myslí, že 20 rokov členstva v EÚ splnilo očakávania podnikateľov.
Autor TASR
Bratislava 25. apríla (TASR) - Jedným z najväčších prínosov členstva Slovenska v EÚ je otvorenie jednotného trhu s množstvom obchodných príležitostí bez obmedzení na hraniciach a bez platenia colných taríf. Voľný pohyb tovaru, služieb, kapitálu či mobilita pracovníkov je veľmi dôležitý, zhodli sa zástupcovia zamestnávateľov. Podnikatelia ale upozornili aj na rastúcu byrokraciu, zvyšovanie regulácií či presadzovanie národných záujmov jednotlivých štátov únie.
"Členstvo Slovenska v Európskej únii prinieslo pre našich exportérov výhody v podobe odstránenia ciel a obchodných bariér a prístup na jednotný trh EÚ. Taktiež jednoduchšia spolupráca s európskymi partnermi môže v mnohých prípadoch priniesť potrebné obchodné synergie a transfer technologického know-how, čím si môžu dravé slovenské spoločnosti zvýšiť svoju konkurencieschopnosť," uviedol pre TASR predseda Rady slovenských exportérov Lukáš Parízek. Slovensko ale podľa neho nedocenilo fakt, že aj napriek integrácii do EÚ ide o biznis, každý hrá za seba, a to sa týka ako podnikateľov, tak aj národných štátov a prijímaných politík a opatrení.
Generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy (APZD) Andrej Lasz si myslí, že 20 rokov členstva v EÚ splnilo očakávania podnikateľov. "Spoločná Európa ťahá našu krajinu nahor spoločensky aj ekonomicky. Slovensko sa ako plnoprávny partner zúčastňuje rozhodovania o závažných otázkach, ktoré ovplyvňujú vývoj nielen v EÚ, ale aj na celom svete," zdôraznil. Členstvo v EÚ a vstup do Schengenského priestoru zjednodušilo pohyb tovarov a služieb, prinieslo nové zdroje do ekonomiky v podobe eurofondov a zahraničných investícií a bolo impulzom pre výrazný rast ekonomiky.
Zásadným prínosom členstva v EÚ pre firmy je podľa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR otvorenie jednotného trhu bez obmedzení na hraniciach a bez platenia colných taríf. "Voľný pohyb tovaru, služieb, kapitálu či mobilita pracovníkov je pre firmy rozhodne veľkým benefitom, ktorý už dnes považujeme za samozrejmý," uviedla hovorkyňa AZZZ Miriam Filová.
Podnikatelia však majú k fungovaniu EÚ aj určité výhrady. Podľa Parízeka boli očakávania vyplývajúce z členstva v EÚ vyššie. "Už dávno nie sme tatranský tiger, ako sa o Slovensku hovorilo pred viac ako 15 rokmi," pripomenul.
To, že je EÚ dobrý projekt si myslí aj predseda Klubu 500 Vladimír Soták. Problémom podľa neho je, že únia bola v čase jej vzniku a tiež v čase nášho vstupu iná ako je v súčasnosti. "V čase nášho vstupu EU nedávala najavo, že má záujem riadiť všetko a nechávala jednotlivým členským krajinám priestor, aby sa o svoje ekonomiky starali. Neskôr EU začala mať záujem koordinovať jednotlivé krajiny a ich činnosti, čo už však nezvládala," upozornil Soták. Ako príklad uviedol nenaplnenú Lisabonskú stratégiu, podľa ktorej sa mala EÚ do roku 2010 zmeniť na najdynamickejšiu a najkonkurencieschopnejšiu poznatkovo orientovanú ekonomiku sveta.
Šéfovi Klubu 500 sa nepáči napríklad ani tlak na presadzovanie elektromobility či systém emisných povoleniek. To, že sa z nástroja na ochranu životného prostredia stal investičný cenný papier, s ktorým obchodujú banky, finančné inštitúcie a obchodníci, vnímajú podľa neho podnikatelia ako podvod.
"Členstvo Slovenska v Európskej únii prinieslo pre našich exportérov výhody v podobe odstránenia ciel a obchodných bariér a prístup na jednotný trh EÚ. Taktiež jednoduchšia spolupráca s európskymi partnermi môže v mnohých prípadoch priniesť potrebné obchodné synergie a transfer technologického know-how, čím si môžu dravé slovenské spoločnosti zvýšiť svoju konkurencieschopnosť," uviedol pre TASR predseda Rady slovenských exportérov Lukáš Parízek. Slovensko ale podľa neho nedocenilo fakt, že aj napriek integrácii do EÚ ide o biznis, každý hrá za seba, a to sa týka ako podnikateľov, tak aj národných štátov a prijímaných politík a opatrení.
Generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy (APZD) Andrej Lasz si myslí, že 20 rokov členstva v EÚ splnilo očakávania podnikateľov. "Spoločná Európa ťahá našu krajinu nahor spoločensky aj ekonomicky. Slovensko sa ako plnoprávny partner zúčastňuje rozhodovania o závažných otázkach, ktoré ovplyvňujú vývoj nielen v EÚ, ale aj na celom svete," zdôraznil. Členstvo v EÚ a vstup do Schengenského priestoru zjednodušilo pohyb tovarov a služieb, prinieslo nové zdroje do ekonomiky v podobe eurofondov a zahraničných investícií a bolo impulzom pre výrazný rast ekonomiky.
Zásadným prínosom členstva v EÚ pre firmy je podľa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR otvorenie jednotného trhu bez obmedzení na hraniciach a bez platenia colných taríf. "Voľný pohyb tovaru, služieb, kapitálu či mobilita pracovníkov je pre firmy rozhodne veľkým benefitom, ktorý už dnes považujeme za samozrejmý," uviedla hovorkyňa AZZZ Miriam Filová.
Podnikatelia však majú k fungovaniu EÚ aj určité výhrady. Podľa Parízeka boli očakávania vyplývajúce z členstva v EÚ vyššie. "Už dávno nie sme tatranský tiger, ako sa o Slovensku hovorilo pred viac ako 15 rokmi," pripomenul.
To, že je EÚ dobrý projekt si myslí aj predseda Klubu 500 Vladimír Soták. Problémom podľa neho je, že únia bola v čase jej vzniku a tiež v čase nášho vstupu iná ako je v súčasnosti. "V čase nášho vstupu EU nedávala najavo, že má záujem riadiť všetko a nechávala jednotlivým členským krajinám priestor, aby sa o svoje ekonomiky starali. Neskôr EU začala mať záujem koordinovať jednotlivé krajiny a ich činnosti, čo už však nezvládala," upozornil Soták. Ako príklad uviedol nenaplnenú Lisabonskú stratégiu, podľa ktorej sa mala EÚ do roku 2010 zmeniť na najdynamickejšiu a najkonkurencieschopnejšiu poznatkovo orientovanú ekonomiku sveta.
Šéfovi Klubu 500 sa nepáči napríklad ani tlak na presadzovanie elektromobility či systém emisných povoleniek. To, že sa z nástroja na ochranu životného prostredia stal investičný cenný papier, s ktorým obchodujú banky, finančné inštitúcie a obchodníci, vnímajú podľa neho podnikatelia ako podvod.
