Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 23. november 2024Meniny má Klement
< sekcia Ekonomika

Podnikatelia hodnotia na sneme vývoj podnikateľského prostredia

Na snímke zľava prezident Združenia podnikateľov Slovenska (ZPS) Ján Oravec a čestný prezident ZPS Karol Pavlů na výročnom sneme Združenia podnikateľov Slovenska v Bratislave, 21. novembra 2014. Foto: TASR/Martin Baumann

Obdobie rokov 1989 - 2014 z pohľadu podnikateľského prostredia bolo obdobím formovania sa podnikateľskej vrstvy, a tým aj podnikateľského prostredia, vyhlásil prezident ZPS Ján Oravec..

Bratislava 21. novembra (TASR) - Hodnotením uplynulého 25-ročného obdobia s dôrazom na súčasnosť v oblasti podnikateľského prostredia na Slovensku sa zaoberal výročný snem Združenia podnikateľov Slovenska (ZPS), ktorý sa konal dnes v Bratislave. Delegáti zastupujúci významnú časť podnikateľskej sféry privítali predstaviteľov vlády, poslancov NR SR a ďalších hostí.

„Snem Združenia podnikateľov Slovenska sa koná v čase 25. výročia novembra 1989. Je to významný míľnik novodobej histórie Slovenska. A s novodobou históriou Slovenska je veľmi úzko spätá história združenia. Pripomíname si tak nielen 25. výročie novembra 1989, ale zároveň aj 25. výročie existencie Združenia podnikateľov Slovenska. Bolo totiž úplne prvým podnikateľským združením, ktoré vzniklo bezprostredne po novembri 1989,“ povedal prezident ZPS Ján Oravec.

Obdobie rokov 1989 - 2014 z pohľadu podnikateľského prostredia bolo podľa jeho slov obdobím formovania sa podnikateľskej vrstvy, a tým aj podnikateľského prostredia.

Pozitívne i negatívne zmeny

Vo vzťahu k súkromnému sektoru sa udiali obrovské zmeny. Niektoré pozitívne a niektoré negatívne. Medzi tie pozitívne trendy patrí to, ako zdôraznil Oravec, že podiel súkromného sektora na hrubom domácom produkte (HDP) z úrovne blízkej nule v roku 1989 - v priebehu ani nie desaťročia - dosiahol vyššiu úroveň než vo väčšine vyspelých západoeurópskych krajín. Tradícia podnikania bola po roku 1948 na Slovensku násilne prerušená. Približne 90-% podiel súkromného sektora na HDP koncom 90. rokov je najdôležitejším, dodnes nie celkom doceneným výsledkom prvých desiatich rokov ekonomickej transformácie.

Prezident ZPS za pozitívum označil aj skutočnosť, že sa zásadne zmenila štruktúra ekonomiky. Koncom 80. rokov boli jej jednotlivé odvetvia charakteristické dominanciou niekoľkých veľkých podnikov - VSŽ v hutníckom priemysle, hlinikáreň v Žiari nad Hronom, veľké zbrojárske podniky, veľké JRD a štátne majetky v poľnohospodárstve. Veľké podniky hrajú v malej slovenskej ekonomike významnú úlohu dodnes, výrazne sa však zlepšila miera diverzifikácie ich vlastníctva tak z hľadiska krajiny pôvodu majiteľa, ako aj predmetu ich podnikania.

Za hodnotené obdobie sa však vyskytlo aj nemálo negatív vo vývoji podnikateľského prostredia, ktoré brzdia súkromný sektor v jeho ďalšom rozvoji. Podľa Oravca globálne priaznivá atmosféra pre rozvoj podnikania zo začiatku 90. rokov sa zmenila na globálne nepriaznivú atmosféru v súčasnosti, čo viedlo aj k trvalému zhoršovaniu hospodárskej politiky slovenskej vlády vo vzťahu k podnikateľskému prostrediu. Kým pre 90. roky boli charakteristické opatrenia ako liberalizácia, privatizácia, deregulácia, dnes opäť prevláda protekcionizmus, privatizácia je považovaná za tabu, v hospodárskej politike väčšiny krajín, vrátane Slovenska, je evidentný príklon k opätovnej regulácii.

Negatívne vnímanie podnikania verejnosťou

Pretrváva negatívne vnímanie podnikania a podnikateľov širokou verejnosťou. Slovo podnikateľ bolo v 90. rokoch 20. storočia synonymom pre označenie zlodeja, bol to privatizér, ktorému zadarmo padol do lona kedysi spoločný majetok. Podnikateľ dnes je taktiež považovaný za zlodeja, ktorý tentoraz okráda štát prostredníctvom zmanipulovaných a predražených verejných obstarávaní a ťaží z korupčného rozdeľovania eurofondov. Toto schematické vnímanie je výslednicou niekoľkých faktorov, najmä bulvárneho spracovávania informácií a politiky, ktorej úspech je založený na vykresľovaní podnikateľov ako nepriateľov spoločnosti.

Ďalším negatívom je, že verejný sektor výrazne zaostáva za dynamickým rozvojom súkromného sektora. Je jeho bremenom a brzdou. Najväčšie problémy pretrvávajú pri poskytovaní tých statkov, ktoré dnes buď úplne zabezpečuje verejný sektor, prípadne je pri ich poskytovaní dominantný, teda školstvo, zdravotníctvo, osobná doprava a podobne.