Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) predpokladá, že tretia vlna pandémie bude aj vďaka zaočkovanosti značne miernejšia ako prvé dve.
Autor TASR
Bratislava 10. júla (TASR) – Mnohé firmy počas druhej vlny pandémie vyčerpali svoje rezervy, boria sa s rastúcimi cenami vstupov a v niektorých prípadoch aj s nedostatkom pracovníkov. Podnikateľom tiež chýba univerzálny odškodňovací zákon, ale v súvislosti s prichádzajúcou treťou vlnou pandémie aj jasná stratégia vlády, ktorá by zabránila opakovanému zatváraniu ekonomiky, uviedli viaceré podnikateľské zväzy.
„Z nášho pohľadu je potrebné prehodnotiť a urýchlene prijať opatrenia na vykrytie prípadného výpadku tržieb v dôsledku príchodu tretej vlny,“ zdôraznil Tibor Gregor, výkonný riaditeľ Klubu 500, ktorý združuje najväčších slovenských zamestnávateľov. Mnohé firmy sa podľa Gregora po druhej vlne pandémie ocitli na dne svojich rezerv a sú v situácii, keď ich len ťažko môžu opätovne tvoriť. Podľa Klubu 500 navyše vláda zastavila štátnu pomoc na udržanie pracovných miest v najhoršom čase, a to pol roka pred platnosťou trvalého kurzarbeitu a pred nástupom tretej vlny pandémie.
Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) predpokladá, že tretia vlna pandémie bude aj vďaka zaočkovanosti značne miernejšia ako prvé dve. „Vakcinácia by mala pozitívne vplývať aj na podnikateľský sektor, kde snáď nebudeme musieť trpieť rôzne celoplošné obmedzenia, v horšom prípade lockdowny. Napriek tomu nám chýba stratégia zo strany vlády, aby sa neopakoval scenár pri príchode ďalšej vlny. Potrebujeme predsa poznať stratégiu vlády SR na naštartovanie ekonomiky,“ uviedla hovorkyňa AZZZ Miriam Filová.
Klub 500 si myslí, že by mala vláda prijať kompenzačné schémy na stále rastúce ceny elektriny či iných vstupov. Ďalšou požiadavkou klubu je „nastaviť COVID automat tak, aby prinášal viac osohu ako chaosu a nelimitoval firmy, ktoré majú svoje prevádzky v rôznych regiónoch.“ Vláda by podľa Gregora mala prijať aj opatrenia, ktoré nebudú obmedzovať pracujúcich rodičov školopovinných detí a ktoré umožnia vykonávať podnikateľskú činnosť vo všetkých oblastiach podnikania.
To, že by mala vláda k situácii pristupovať realisticky a vyhodnocovať dáta žiada aj Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS). „Inými slovami, mala by riešiť reálne problémy, nie produkovať divadlo,“ uviedol výkonný riaditeľ PAS Peter Serina. Šéf PAS si myslí, že neistota o tom, aký bude vývoj pandémie, núti podnikateľov fungovať celý tento a aj budúci rok v krízovom režime. Podnikatelia podľa neho od vlády neočakávajú nič zmysluplné. „Ale snáď platí aj pre túto vládu to čo všade na svete, že po vyčerpaní všetkých zlých možností sa urobí aj niečo poriadne,“ dodal Serina.
Doterajšie opatrenia na podporu ekonomiky neboli podľa podnikateľov dostatočné. „Podpora ekonomiky a podnikov je nevyhnutná, pretože bez nich môže podnikateľský sektor skolabovať a ľudia môžu prísť o prácu,“ uviedla AZZZ. Asociácia upozornila, že podľa rakúskej Erste Bank patríme medzi krajiny, ktoré oživujú svoju ekonomiku po druhej vlne pandémie druhým najpomalším tempom spomedzi krajín EÚ strednej a východnej Európy. „To je zlá správa pre našu konkurencieschopnosť,“ dodal Filová.
„Z nášho pohľadu je potrebné prehodnotiť a urýchlene prijať opatrenia na vykrytie prípadného výpadku tržieb v dôsledku príchodu tretej vlny,“ zdôraznil Tibor Gregor, výkonný riaditeľ Klubu 500, ktorý združuje najväčších slovenských zamestnávateľov. Mnohé firmy sa podľa Gregora po druhej vlne pandémie ocitli na dne svojich rezerv a sú v situácii, keď ich len ťažko môžu opätovne tvoriť. Podľa Klubu 500 navyše vláda zastavila štátnu pomoc na udržanie pracovných miest v najhoršom čase, a to pol roka pred platnosťou trvalého kurzarbeitu a pred nástupom tretej vlny pandémie.
Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) predpokladá, že tretia vlna pandémie bude aj vďaka zaočkovanosti značne miernejšia ako prvé dve. „Vakcinácia by mala pozitívne vplývať aj na podnikateľský sektor, kde snáď nebudeme musieť trpieť rôzne celoplošné obmedzenia, v horšom prípade lockdowny. Napriek tomu nám chýba stratégia zo strany vlády, aby sa neopakoval scenár pri príchode ďalšej vlny. Potrebujeme predsa poznať stratégiu vlády SR na naštartovanie ekonomiky,“ uviedla hovorkyňa AZZZ Miriam Filová.
Klub 500 si myslí, že by mala vláda prijať kompenzačné schémy na stále rastúce ceny elektriny či iných vstupov. Ďalšou požiadavkou klubu je „nastaviť COVID automat tak, aby prinášal viac osohu ako chaosu a nelimitoval firmy, ktoré majú svoje prevádzky v rôznych regiónoch.“ Vláda by podľa Gregora mala prijať aj opatrenia, ktoré nebudú obmedzovať pracujúcich rodičov školopovinných detí a ktoré umožnia vykonávať podnikateľskú činnosť vo všetkých oblastiach podnikania.
To, že by mala vláda k situácii pristupovať realisticky a vyhodnocovať dáta žiada aj Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS). „Inými slovami, mala by riešiť reálne problémy, nie produkovať divadlo,“ uviedol výkonný riaditeľ PAS Peter Serina. Šéf PAS si myslí, že neistota o tom, aký bude vývoj pandémie, núti podnikateľov fungovať celý tento a aj budúci rok v krízovom režime. Podnikatelia podľa neho od vlády neočakávajú nič zmysluplné. „Ale snáď platí aj pre túto vládu to čo všade na svete, že po vyčerpaní všetkých zlých možností sa urobí aj niečo poriadne,“ dodal Serina.
Doterajšie opatrenia na podporu ekonomiky neboli podľa podnikateľov dostatočné. „Podpora ekonomiky a podnikov je nevyhnutná, pretože bez nich môže podnikateľský sektor skolabovať a ľudia môžu prísť o prácu,“ uviedla AZZZ. Asociácia upozornila, že podľa rakúskej Erste Bank patríme medzi krajiny, ktoré oživujú svoju ekonomiku po druhej vlne pandémie druhým najpomalším tempom spomedzi krajín EÚ strednej a východnej Európy. „To je zlá správa pre našu konkurencieschopnosť,“ dodal Filová.
