Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Aktuálna hodnota Indexu podnikateľského prostredia, ktorý zostavuje Podnikateľská aliancia Slovenska, klesla v poslednom štvrťroku 2015 medzikvartálne o 2,52 % na 56 bodov.
Autor TASR
Bratislava 2. marca (TASR) – Podnikateľské prostredie na Slovensku sa podľa samotných podnikateľov dlhodobo uberá negatívnym smerom. Aktuálna hodnota Indexu podnikateľského prostredia (IPP), ktorý zostavuje Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS), klesla v poslednom štvrťroku 2015 medzikvartálne o 2,52 % na 56 bodov. Môže za to množstvo legislatívnych zmien a zlá vymožiteľnosť práva, ako aj zameranie vlády na lákanie veľkých zahraničných investorov v neprospech malých domácich podnikov.
Najväčší pokles si pripísala vymáhateľnosť práva a funkčnosť súdnictva. Zahltené súdy, vlečúce sa súdne spory či procesné chyby podľa PAS často podnikateľom znemožňujú domôcť sa svojich práv. Hodnoteniu neprospeli ani pretrvávajúce problémy pri vymenúvaní sudcov Ústavného súdu SR či doťahovanie sa medzi predsedníčkou Najvyššieho súdu SR Danielou Švecovou a Štefanom Harabinom.
Druhé podnikateľmi najhoršie hodnotené bolo uplatňovanie princípu rovnosti pred zákonom. „Podpora niekoľkých veľkých zahraničných investorov, avšak často na úkor všetkých ostatných, ktorí ich podporu zaplatia v podobe vyšších daní či odvodov, zasahuje najmä menších podnikateľov veľmi negatívne,“ zdôvodnila aliancia.
Okrem investičných stimulov či daňových prázdnin pre vybrané podniky prekážajú podnikateľom aj niektoré zákony alebo opatrenia šité na mieru konkrétnym podnikom, ako to bolo aj pri novele stavebného zákona. Sú presvedčení, že takýto prístup deformuje podnikateľské prostredie, znižuje dôveru podnikateľov v štátne inštitúcie a ich schopnosť zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetkých.
Zrozumiteľnosť, použiteľnosť a stálosť právnych predpisov bola medzi podnikateľmi treťou najhoršie hodnotenou položkou IPP. Dopomohlo k tomu veľké množstvo zmien zákonov, ktoré sa vláda snažila stihnúť do volieb. Časté zmeny spôsobujú podľa PAS podnikateľom problémy, keďže musia vynaložiť dodatočné prostriedky a čas na oboznámenie sa s nimi a tiež im sťažujú dlhodobejšie plánovanie. Príkladom je zákon o verejnom obstarávaní, ktorý bol len dva mesiace po poslednej novele schválený úplne nanovo.
Najmä pre menších podnikateľov, ktorí nemajú na sledovanie legislatívy vyčlenených zamestnancov, býva často problémom aj zrozumiteľnosť právnych predpisov. V komplikovane napísaných zákonoch sa im ťažšie orientuje. Napríklad z novely zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorá umožňuje malým a stredným podnikateľom v stavebníctve prenos daňovej povinnosti na odberateľa, majú problém určiť, či sa ich táto možnosť týka, alebo nie. Firmy tak musia vynakladať ďalšie náklady na externé právne služby.
Okrem všetkých položiek z kategórie vlastného vplyvu podnikatelia pozitívne hodnotili aj cenovú stabilitu, stálosť a predvídateľnosť hodnoty výmenného kurzu, prístup k finančným zdrojom a úroveň infraštruktúry. Za rast týchto položiek môže napríklad politika centrálnych bánk, oživenie ekonomiky, nízka inflácia, ale aj výstavba diaľnic a rýchlostných ciest či rozširovanie vlakovej dopravy a príchod nového mobilného operátora na trh.
Najväčší pokles si pripísala vymáhateľnosť práva a funkčnosť súdnictva. Zahltené súdy, vlečúce sa súdne spory či procesné chyby podľa PAS často podnikateľom znemožňujú domôcť sa svojich práv. Hodnoteniu neprospeli ani pretrvávajúce problémy pri vymenúvaní sudcov Ústavného súdu SR či doťahovanie sa medzi predsedníčkou Najvyššieho súdu SR Danielou Švecovou a Štefanom Harabinom.
Druhé podnikateľmi najhoršie hodnotené bolo uplatňovanie princípu rovnosti pred zákonom. „Podpora niekoľkých veľkých zahraničných investorov, avšak často na úkor všetkých ostatných, ktorí ich podporu zaplatia v podobe vyšších daní či odvodov, zasahuje najmä menších podnikateľov veľmi negatívne,“ zdôvodnila aliancia.
Okrem investičných stimulov či daňových prázdnin pre vybrané podniky prekážajú podnikateľom aj niektoré zákony alebo opatrenia šité na mieru konkrétnym podnikom, ako to bolo aj pri novele stavebného zákona. Sú presvedčení, že takýto prístup deformuje podnikateľské prostredie, znižuje dôveru podnikateľov v štátne inštitúcie a ich schopnosť zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetkých.
Zrozumiteľnosť, použiteľnosť a stálosť právnych predpisov bola medzi podnikateľmi treťou najhoršie hodnotenou položkou IPP. Dopomohlo k tomu veľké množstvo zmien zákonov, ktoré sa vláda snažila stihnúť do volieb. Časté zmeny spôsobujú podľa PAS podnikateľom problémy, keďže musia vynaložiť dodatočné prostriedky a čas na oboznámenie sa s nimi a tiež im sťažujú dlhodobejšie plánovanie. Príkladom je zákon o verejnom obstarávaní, ktorý bol len dva mesiace po poslednej novele schválený úplne nanovo.
Najmä pre menších podnikateľov, ktorí nemajú na sledovanie legislatívy vyčlenených zamestnancov, býva často problémom aj zrozumiteľnosť právnych predpisov. V komplikovane napísaných zákonoch sa im ťažšie orientuje. Napríklad z novely zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorá umožňuje malým a stredným podnikateľom v stavebníctve prenos daňovej povinnosti na odberateľa, majú problém určiť, či sa ich táto možnosť týka, alebo nie. Firmy tak musia vynakladať ďalšie náklady na externé právne služby.
Okrem všetkých položiek z kategórie vlastného vplyvu podnikatelia pozitívne hodnotili aj cenovú stabilitu, stálosť a predvídateľnosť hodnoty výmenného kurzu, prístup k finančným zdrojom a úroveň infraštruktúry. Za rast týchto položiek môže napríklad politika centrálnych bánk, oživenie ekonomiky, nízka inflácia, ale aj výstavba diaľnic a rýchlostných ciest či rozširovanie vlakovej dopravy a príchod nového mobilného operátora na trh.
