Bratislava 26. novembra (TASR) – Finančné nástroje hradené zo zdrojov Európskej únie bude možné v novom programovom období 2014 až 2020 získať už vo všetkých oblastiach poskytovania eurofondov. Vyplýva to zo zákona o finančných nástrojoch financovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov, ktorý podpísal prezident SR Andrej Kiska.

Eurofondy sa tradične prideľujú formou grantov, relatívne malá časť z nich sa však poskytuje prostredníctvom doplnkových finančných nástrojov. Na rozdiel od grantov sú návratnou formou pomoci. Ten, kto sa rozhodne využiť finančné nástroje, získa prístup k financovaniu za zvýhodnených podmienok oproti štandardným trhovým podmienkam, a tak ako pri štandardnom financovaní ich musí aj vrátiť.

Finančné nástroje predstavujú podľa ministerstva vhodnejšiu formu podpory predovšetkým tých hospodárskych aktivít, ktoré sú spojené s krátkodobou, strednodobou alebo dlhodobou návratnosťou financií alebo ich úsporou. Pri podpore aktivít formou návratnej finančnej pomoci totiž nedochádza k faktickému dotovaniu hospodárskych výsledkov týchto aktivít, vďaka čomu sú prostriedky využité efektívnejšie a účelnejšie.

„Rozdiel oproti programovému obdobiu 2007 až 2013 je ten, že v novom období je povolené poskytovať finančné nástroje vo všetkých oblastiach, kde sa poskytujú fondy EÚ. V predchádzajúcom období to bolo iba v oblasti energetickej efektívnosti budov a v oblasti konkurencieschopnosti malých a stredných podnikov,“ priblížil rezort financií.

Zákon upravuje kompetencie a postavenie orgánov zapojených do implementácie finančných nástrojov, základné princípy riadenia a kontroly pri poskytovaní príspevkov na finančné nástroje, postup poskytnutia príspevkov na finančné nástroje a finančné vzťahy pri implementácii finančných nástrojov v podmienkach SR.

Zákon nadobudne účinnosť 1. decembra 2015.

Efektívnejšia kontrola verejných výdavkov

Systém kontroly verejných výdavkov sa má zefektívniť, a to aj vďaka zriadeniu Úradu vládneho auditu. Vyplýva to zo zákona o finančnej kontrole a audite, ktorý podpísal prezident SR Andrej Kiska.

Správne nastavenie verejnej kontroly je podľa Ministerstva financií (MF) SR jedným z dôležitých nástrojov vlády na odhaľovanie skrytých systémových rizík a prevenciu kriminality a podvodov. "Prijatím zákona sa zefektívni systém verejnej vnútornej kontroly s dôrazom na overovanie a hodnotenie riadenia procesov a všetkých činností nielen pri realizácii programov zahraničnej pomoci v súvislosti so zabezpečením programového obdobia 2014 - 2020, ale aj s dôrazom na ciele programu ESO a ciele programového vyhlásenia vlády," skonštatoval rezort financií.

Zriadi sa Úrad vládneho auditu s pôsobnosťou na celom území Slovenska. "Cieľom uskutočnenia zmeny je zlepšiť proces hodnotenia kvality výkonu vládneho auditu a zrýchliť, zefektívniť a optimalizovať koordináciu vládnych auditov vykonávaných Úradom vládneho auditu z úrovne ministerstva financií," priblížilo ministerstvo.

Úrad bude v priamej metodickej pôsobnosti rezortu financií, aby mohol efektívnejšie reagovať na prípadné metodické problémy počas výkonu vládnych auditov a operatívne ich riešiť. "Doposiaľ sa komunikácia týkajúca sa výkonu vládneho auditu a s tým spojeného metodického usmerňovania uskutočňovala prostredníctvom troch riaditeľov správ finančnej kontroly, čo je časovo náročné a výsledkom je nejednotné uplatňovanie metodických usmernení každej správy finančnej kontroly," ozrejmilo MF SR.

Právna norma stanovuje aj pravidlá výkonu predbežnej finančnej kontroly pre obce, ktoré nemajú žiadnych zamestnancov. Ak obec s malým počtom zamestnancov nevie zabezpečiť základnú finančnú kontrolu svojimi dvoma zamestnancami, tak ju vykoná priamo starosta obce a osoba určená obecným zastupiteľstvom. To v praxi môže byť aj poslanec obecného zastupiteľstva, ak sa na takomto riešení zhodne obecné zastupiteľstvo a určí takúto osobu uznesením.

Zákon nadobudne účinnosť 1. januára budúceho roka.