Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Fínsko zaznamenáva pokles svojho hospodárstva už tri roky.
Autor TASR
Helsinki 22. decembra (TASR) - Podpora zotrvania Fínska v eurozóne zaznamenala v krajine za posledný mesiac výrazný pokles. Zatiaľ čo v novembri bolo za zotrvanie v menovej únii viac než 60 % opýtaných, v decembrovom prieskume vyjadrilo euru podporu menej než 55 % Fínov. Na budúci rok sa zároveň začne v parlamente diskusia o tom, či by sa vo Fínsku malo uskutočniť referendum o odchode krajiny z eurozóny. Informovala o tom agentúra Reuters.
Napriek zotavovaniu ekonomiky v jednotlivých krajinách eurozóny, Fínsko zaznamenáva už tri roky pokles svojho hospodárstva. Práve preto sú niektorí Fíni presvedčení, že ich šance sa zlepšia, ak by sa krajina vrátila k fínskej marke. Parlament musel súhlasiť so začatím diskusie o prípadnom referende v tejto otázke po tom, ako petíciu podporilo potrebných 50.000 ľudí. Očakáva sa, že parlament bude o tom rokovať v 1. polroku budúceho roka. Podľa analytikov by to však nemalo znamenať koniec Fínska v eurozóne.
V novembri bolo podľa prieskumu, ktorý uskutočnil Eurobarometer, za zotrvanie Fínska v eurozóne 64 % opýtaných oproti 69 % v novembri minulého roka. V decembrovom prieskume verejnoprávnej televízie YLE však podporu euru vyjadrilo len 54 % anketovaných. Ďalších 31 % uviedlo, že by bolo lepšie, keby Fínsko z eurozóny odišlo. Na otázku, či by sa Fínsku mimo eurozóny darilo lepšie, kladne odpovedalo 44 % oslovených Fínov.
Analytici ani fínski politici neočakávajú odchod Fínska z eurozóny. Ako uviedol fínsky minister zahraničných vecí Timo Soini z euroskeptickej Strany Fínov, aj keď mnohí sú presvedčení, že euro fínskej ekonomike škodí, na odchod krajiny z menovej únie chýba politická vôľa. "Myslím si, že Fínsko do eurozóny ani nemalo vstúpiť. No ako túto situáciu vrátiť späť, to je veľmi zložitá otázka," povedal Soini.
Fínsko bolo kedysi známe svojou obozretnou fiškálnou politikou, no ani po skončení svetovej finančnej krízy sa ekonomike nedarí dostať sa z problémov. Dôvodov je viacero, pričom časť z nich predstavujú vysoké pracovné náklady a recesia v susednom Rusku.
Európska komisia očakáva, že fínska ekonomika tento rok vzrastie len o 0,3 % a v budúcom roku sa rast zrýchli na 0,7 %. To je slabšie tempo rastu než v ktorejkoľvek inej krajine Európskej únie, až na Grécko. Viacerí Fíni sú presvedčení, že návrat k marke by mohol ekonomike pomôcť, keďže menu by bolo možné oproti euru devalvovať a zlacniť tak fínsky export.
Napriek zotavovaniu ekonomiky v jednotlivých krajinách eurozóny, Fínsko zaznamenáva už tri roky pokles svojho hospodárstva. Práve preto sú niektorí Fíni presvedčení, že ich šance sa zlepšia, ak by sa krajina vrátila k fínskej marke. Parlament musel súhlasiť so začatím diskusie o prípadnom referende v tejto otázke po tom, ako petíciu podporilo potrebných 50.000 ľudí. Očakáva sa, že parlament bude o tom rokovať v 1. polroku budúceho roka. Podľa analytikov by to však nemalo znamenať koniec Fínska v eurozóne.
V novembri bolo podľa prieskumu, ktorý uskutočnil Eurobarometer, za zotrvanie Fínska v eurozóne 64 % opýtaných oproti 69 % v novembri minulého roka. V decembrovom prieskume verejnoprávnej televízie YLE však podporu euru vyjadrilo len 54 % anketovaných. Ďalších 31 % uviedlo, že by bolo lepšie, keby Fínsko z eurozóny odišlo. Na otázku, či by sa Fínsku mimo eurozóny darilo lepšie, kladne odpovedalo 44 % oslovených Fínov.
Analytici ani fínski politici neočakávajú odchod Fínska z eurozóny. Ako uviedol fínsky minister zahraničných vecí Timo Soini z euroskeptickej Strany Fínov, aj keď mnohí sú presvedčení, že euro fínskej ekonomike škodí, na odchod krajiny z menovej únie chýba politická vôľa. "Myslím si, že Fínsko do eurozóny ani nemalo vstúpiť. No ako túto situáciu vrátiť späť, to je veľmi zložitá otázka," povedal Soini.
Fínsko bolo kedysi známe svojou obozretnou fiškálnou politikou, no ani po skončení svetovej finančnej krízy sa ekonomike nedarí dostať sa z problémov. Dôvodov je viacero, pričom časť z nich predstavujú vysoké pracovné náklady a recesia v susednom Rusku.
Európska komisia očakáva, že fínska ekonomika tento rok vzrastie len o 0,3 % a v budúcom roku sa rast zrýchli na 0,7 %. To je slabšie tempo rastu než v ktorejkoľvek inej krajine Európskej únie, až na Grécko. Viacerí Fíni sú presvedčení, že návrat k marke by mohol ekonomike pomôcť, keďže menu by bolo možné oproti euru devalvovať a zlacniť tak fínsky export.
