Bratislava 10. júla (TASR) – Na Slovensku sa pravdepodobne v tomto roku po železnici prepraví objem tovaru blížiaci sa k hodnote 50 miliónov ton. Očakáva to Železničná spoločnosť Cargo Slovakia (ZSSK Cargo). Na cestách sa však tovaru prepraví niekoľkokrát viac. Odľahčiť preťažené cesty by mohla pomôcť podpora zo strany štátu. Pre TASR to uviedla Silvia Kuncová zo ZSSK Cargo.

Kuncová priblížila, že objem prepraveného tovaru na železnici sa bude v tomto roku pravdepodobne približovať k číslam spred krízových rokov 2008 – 2009. Odvolala sa zároveň na údaje Štatistického úradu SR, podľa ktorých sa v posledných rokoch po slovenských cestách prepravuje približne 180 – 190 miliónov ton tovaru, pričom ide len o výkony vozidiel registrovaných v SR. Podiel železničnej nákladnej dopravy na prepravnom trhu SR dlhodobo mierne klesá.

Železničná nákladná doprava je všeobecne považovaná za vhodný typ dopravy pre prepravy veľkých objemov tovaru na dlhé vzdialenosti. Tomu zodpovedá aj štruktúra prepráv. Prevládajú prepravy hromadných substrátov formou ucelených vlakov. "Ide o technologicky i nákladovo najvýhodnejší spôsob prepravy, ktorý v podmienkach ZSSK Cargo dosahuje viac ako 80-percentný podiel z celkového objemu prepraveného tovaru," dodala Kuncová.

Forma prepravy systémom tzv. jednotlivých vozňových zásielok (JVZ) je technologicky a nákladovo najnáročnejší systém, o ktorý ostatní dopravcovia podľa Kuncovej "z pochopiteľných dôvodov neprejavujú záujem", a tak ostáva na pleciach ZSSK Cargo. "A práve preprava JVZ je oblasťou, v ktorej vidíme najväčší potenciál pri možnom prechode tovaru z cestnej dopravy na železničnú," podotkla s tým, že k tomu smeruje aj dopravná politika Európskej únie (EÚ).

Prepravy systémom JVZ sú však podľa nej celoeurópskym problémom. "Ich náročnosť, vysoká nákladovosť a z toho vyplývajúca ekonomická neefektívnosť spôsobujú úpadok, ba niekde až zánik tohto produktu," upozornila. Jeho ďalšie pokračovanie vníma ZSSK Cargo z pohľadu plnenia cieľov dopravnej politiky, ekologizácie dopravy či odbremenenia ciest, ako službu vo verejnom záujme. Udržateľnosť tohto produktu na Slovensku a jeho budúci rast je podľa Kuncovej podmienený aj podporou zo strany štátu.

Priblížila, že táto podpora by mala byť najmä v plnej aplikácii zásad štátnej dopravnej politiky, ako je harmonizácia podmienok podnikania pre všetky druhy dopravy, internalizácia externých nákladov či podpora ekologických druhov dopravy. Spomenula napríklad, že pre železničných nákladných dopravcov je spoplatnených 100 % železničnej infraštruktúry, ale pre cestných nákladných dopravcov zhruba 15 % cestnej infraštruktúry.

Pomôcť by podľa jej slov mohla aj investícia, respektíve dotácia štátu na nákup moderných dieselových rušňov viazaných na posun v staniciach a vozbu manipulačných a relačných vlakov. "Rušne by boli účelovo viazané iba na výkony vo verejnom záujme na vlakotvornú prácu, posun a zriaďovanie vlakov v systéme prepravy JVZ vrátane dopravy vlakov miestnej obsluhy na železničnej infraštruktúre SR," ozrejmila Kuncová.

Ďalším riešením je podľa nej zavedenie systému kompenzácie na pokrytie strát vyplývajúcich z toho, že tržby za prepravy v systéme JVZ nepokrývajú zvýšené náklady na nákladné vozne a ďalšie náklady špecifické pre systém JVZ. Tiež dodala, že je potrebná garancia ceny za použitie železničnej infraštruktúry na úrovni odporúčanej Európskou komisiou (EK) počas celého roka. Slovensko zároveň podľa jej slov nevyužilo možnosť zo strany EK v súvislosti s pandemickou situáciou priblížiť sa k nulovému spoplatneniu za použitie železničnej dopravnej cesty.

Podpora železničnej nákladnej dopravy zo strany štátu v týchto oblastiach by podľa Kuncovej znamenala nielen oživenie samotnej železničnej dopravy, ale aj odľahčenie preťažených ciest a obcí. Priaznivo by sa prejavila aj na kvalite životného prostredia a vyššej zamestnanosti. "Investované prostriedky sa v konečnom dôsledku štátu násobne vrátia," tvrdí.