Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
TASR prináša výberovú chronológiu udalostí v pôsobnosti podpredsedu vlády SR pre investície počas štvorročného obdobia súčasnej vlády.
Autor TASR
Bratislava 8. februára (TASR) – Pred necelými štyrmi rokmi, 4. apríla 2012 vymenoval vtedajší prezident SR Ivan Gašparovič za nového premiéra predsedu najsilnejšej strany Smer-SD Roberta Fica. Na jeho návrh následne vymenoval 13 nových ministrov.
Členmi vládneho kabinetu sa stali:
podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák,
podpredseda vlády a minister financií Peter Kažimír,
podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák,
minister hospodárstva Tomáš Malatinský (do 2. 7. 2014; Pavol Pavlis 3. 7. 2014 – 5. 5. 2015; Peter Kažimír, poverený riadením ministerstva 6. 5. 2015 – 15. 6. 2015; Vazil Hudák 16. 6. 2015 – do dnes),
minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Ján Počiatek,
minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomír Jahnátek,
minister obrany Martin Glváč,
minister spravodlivosti Tomáš Borec,
minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter,
minister životného prostredia Peter Žiga,
minister školstva, vedy, výskumu a športu Dušan Čaplovič (do 2. 7. 2014; Peter Pellegrini 3. 7. 2014 – 25. 11. 2014; Juraj Draxler 26. 11. 2014 – do dnes),
minister kultúry Marek Maďarič,
ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská (do 5. 11. 2014; Viliam Čislák 6. 11. 2014 – do dnes).
Neskôr vo vláde pribudla funkcia podpredsedu vlády pre investície, ktorú obsadil Ľubomír Vážny (od 26. 11. 2012).
Členmi vládneho kabinetu sa stali:
podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák,
podpredseda vlády a minister financií Peter Kažimír,
podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák,
minister hospodárstva Tomáš Malatinský (do 2. 7. 2014; Pavol Pavlis 3. 7. 2014 – 5. 5. 2015; Peter Kažimír, poverený riadením ministerstva 6. 5. 2015 – 15. 6. 2015; Vazil Hudák 16. 6. 2015 – do dnes),
minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Ján Počiatek,
minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomír Jahnátek,
minister obrany Martin Glváč,
minister spravodlivosti Tomáš Borec,
minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter,
minister životného prostredia Peter Žiga,
minister školstva, vedy, výskumu a športu Dušan Čaplovič (do 2. 7. 2014; Peter Pellegrini 3. 7. 2014 – 25. 11. 2014; Juraj Draxler 26. 11. 2014 – do dnes),
minister kultúry Marek Maďarič,
ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská (do 5. 11. 2014; Viliam Čislák 6. 11. 2014 – do dnes).
Neskôr vo vláde pribudla funkcia podpredsedu vlády pre investície, ktorú obsadil Ľubomír Vážny (od 26. 11. 2012).
Výberová chronológia udalostí v pôsobnosti podpredsedu vlády SR pre investície počas štvorročného obdobia súčasnej vlády:
26. novembra 2012 – Prezident SR Ivan Gašparovič vymenoval do funkcie podpredsedu vlády pre investície Ľubomíra Vážneho (Smer-SD). Ten po vymenovaní skonštatoval, že je stále zástancom vybudovania širokorozchodnej trate z východu na západ Slovenska.
28. novembra 2012 – Vláda SR určila štatút podpredsedovi vlády pre investície. Vážny koordinuje veľké investičné projekty a spolupracuje pri využívaní finančných prostriedkov z EÚ v programovom období 2014 až 2020. Má na starosti všetky veľké investičné projekty nad jednu miliardu eur, ale aj menšie v prípade, že to odobrí vláda. Má tiež hodnotiť reálnosť a potrebu investičných projektov, predkladá vláde štúdie uskutočniteľnosti s konkrétnymi návrhmi financovania a výstavby týchto projektov a vypracuje Stratégiu hospodárskeho rozvoja Slovenska. Vo vzťahu k ministerstvám pôsobí podpredseda vlády ako koordinačný, odborný a konzultačný orgán. Ministerstvá sú mu zároveň povinné poskytovať potrebnú súčinnosť.
21. marca 2013 - Prezident podpísal novelu kompetenčného zákona. Podľa novely účinnej od apríla 2013 koordinácia čerpania eurofondov na Slovensku prechádza z ministerstva dopravy na Úrad vlády (ÚV) SR.
3. júla 2013 - Vláda na návrh Vážneho schválila Koncepciu rozvoja výroby elektriny z malých obnoviteľných zdrojov energie, ktorá má za cieľ podporiť domácnosti pri vlastnej výrobe energie.
20. novembra 2013 - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) odobrili výnimku pre Slovensko a Rumunsko, ktorá obom krajinám umožňuje dočerpať prostriedky z európskych fondov počas troch rokov namiesto dvoch (pravidlo N+3).
12. februára 2014 – Vláda schválila návrh Partnerskej dohody medzi Slovenskom a Európskou úniou (EÚ) na programové obdobie 2014 až 2020. Ide o základný strategický dokument, ktorý určuje rámec obsahu a rozsahu čerpania európskych štrukturálnych a investičných fondov v nasledujúcich siedmich rokoch (2014 až 2020).
9. apríla 2014 - Prezident podpísal novelu zákona o krátkodobom nájme bytu. Tú pripravil podpredseda vlády pre investície v spolupráci s rezortom spravodlivosti.
20. júna 2014 – Slovenská republika uzavrela s Európskou komisiou (EK) Partnerskú dohodu o využívaní európskych štrukturálnych a investičných fondov v rokoch 2014 až 2020.
28. októbra 2014 - Európska komisia schválila Slovensku Operačný program Výskum a inovácie na roky 2014 až 2020 s alokáciou 2,2 miliardy eur.
29. októbra 2014 - Európska komisia schválila Slovensku Operačný program Integrovaná infraštruktúra na roky 2014 až 2020 s alokáciou 3,96 miliardy eur.
30. októbra 2014 - Európska komisia schválila Slovensku Operačný program Kvalita životného prostredia na roky 2014 až 2020 s alokáciou 3,1 miliardy eur.
9. decembra 2014 - Európska komisia schválila Slovensku Operačný program Efektívna verejná správa na roky 2014 až 2020 s alokáciou 278 miliónov eur.
10. decembra 2014 - Európska komisia schválila Slovensku Operačný program Ľudské zdroje na roky 2014 až 2020 s alokáciou 2,2 miliardy eur.
15. decembra 2014 - Európska komisia schválila Slovensku Operačný program Technická pomoc na roky 2014 až 2020 s alokáciou 159 miliónov eur.
13. februára 2015 - Európska komisia schválila Slovensku Integrovaný regionálny operačný program na roky 2014 až 2020 s alokáciou 1,75 miliardy eur a Program rozvoja vidieka na roky 2014 až 2020 s alokáciou 1,5 miliardy eur.
31. decembra 2015 - Do tohto dátumu muselo Slovensko dočerpať všetky eurofondy určené na roky 2007 až 2013. Za oprávnené výdavky, ktoré preplatí EK, sa považujú tie, ktoré sú uhradené prijímateľom dodávateľovi alebo zhotoviteľovi.
22. januára 2016 – V novom programovom období 2014 až 2020 Slovensko vyčerpalo 200 miliónov eur z eurofondov a v tomto roku bude vyčerpaných 1,2 miliardy eur. Uviedol to Vážny v reakcii na kritiku opozičnej strany SaS, ktorá vyhlásila, že štát za dva roky nevyužil ani euro z pridelených 15,3 miliardy eur.
26. novembra 2012 – Prezident SR Ivan Gašparovič vymenoval do funkcie podpredsedu vlády pre investície Ľubomíra Vážneho (Smer-SD). Ten po vymenovaní skonštatoval, že je stále zástancom vybudovania širokorozchodnej trate z východu na západ Slovenska.
28. novembra 2012 – Vláda SR určila štatút podpredsedovi vlády pre investície. Vážny koordinuje veľké investičné projekty a spolupracuje pri využívaní finančných prostriedkov z EÚ v programovom období 2014 až 2020. Má na starosti všetky veľké investičné projekty nad jednu miliardu eur, ale aj menšie v prípade, že to odobrí vláda. Má tiež hodnotiť reálnosť a potrebu investičných projektov, predkladá vláde štúdie uskutočniteľnosti s konkrétnymi návrhmi financovania a výstavby týchto projektov a vypracuje Stratégiu hospodárskeho rozvoja Slovenska. Vo vzťahu k ministerstvám pôsobí podpredseda vlády ako koordinačný, odborný a konzultačný orgán. Ministerstvá sú mu zároveň povinné poskytovať potrebnú súčinnosť.
21. marca 2013 - Prezident podpísal novelu kompetenčného zákona. Podľa novely účinnej od apríla 2013 koordinácia čerpania eurofondov na Slovensku prechádza z ministerstva dopravy na Úrad vlády (ÚV) SR.
3. júla 2013 - Vláda na návrh Vážneho schválila Koncepciu rozvoja výroby elektriny z malých obnoviteľných zdrojov energie, ktorá má za cieľ podporiť domácnosti pri vlastnej výrobe energie.
20. novembra 2013 - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) odobrili výnimku pre Slovensko a Rumunsko, ktorá obom krajinám umožňuje dočerpať prostriedky z európskych fondov počas troch rokov namiesto dvoch (pravidlo N+3).
12. februára 2014 – Vláda schválila návrh Partnerskej dohody medzi Slovenskom a Európskou úniou (EÚ) na programové obdobie 2014 až 2020. Ide o základný strategický dokument, ktorý určuje rámec obsahu a rozsahu čerpania európskych štrukturálnych a investičných fondov v nasledujúcich siedmich rokoch (2014 až 2020).
9. apríla 2014 - Prezident podpísal novelu zákona o krátkodobom nájme bytu. Tú pripravil podpredseda vlády pre investície v spolupráci s rezortom spravodlivosti.
20. júna 2014 – Slovenská republika uzavrela s Európskou komisiou (EK) Partnerskú dohodu o využívaní európskych štrukturálnych a investičných fondov v rokoch 2014 až 2020.
28. októbra 2014 - Európska komisia schválila Slovensku Operačný program Výskum a inovácie na roky 2014 až 2020 s alokáciou 2,2 miliardy eur.
29. októbra 2014 - Európska komisia schválila Slovensku Operačný program Integrovaná infraštruktúra na roky 2014 až 2020 s alokáciou 3,96 miliardy eur.
30. októbra 2014 - Európska komisia schválila Slovensku Operačný program Kvalita životného prostredia na roky 2014 až 2020 s alokáciou 3,1 miliardy eur.
9. decembra 2014 - Európska komisia schválila Slovensku Operačný program Efektívna verejná správa na roky 2014 až 2020 s alokáciou 278 miliónov eur.
10. decembra 2014 - Európska komisia schválila Slovensku Operačný program Ľudské zdroje na roky 2014 až 2020 s alokáciou 2,2 miliardy eur.
15. decembra 2014 - Európska komisia schválila Slovensku Operačný program Technická pomoc na roky 2014 až 2020 s alokáciou 159 miliónov eur.
13. februára 2015 - Európska komisia schválila Slovensku Integrovaný regionálny operačný program na roky 2014 až 2020 s alokáciou 1,75 miliardy eur a Program rozvoja vidieka na roky 2014 až 2020 s alokáciou 1,5 miliardy eur.
31. decembra 2015 - Do tohto dátumu muselo Slovensko dočerpať všetky eurofondy určené na roky 2007 až 2013. Za oprávnené výdavky, ktoré preplatí EK, sa považujú tie, ktoré sú uhradené prijímateľom dodávateľovi alebo zhotoviteľovi.
22. januára 2016 – V novom programovom období 2014 až 2020 Slovensko vyčerpalo 200 miliónov eur z eurofondov a v tomto roku bude vyčerpaných 1,2 miliardy eur. Uviedol to Vážny v reakcii na kritiku opozičnej strany SaS, ktorá vyhlásila, že štát za dva roky nevyužil ani euro z pridelených 15,3 miliardy eur.
