Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Rast miezd je podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť ovplyvnený najmä produktivitou, inflačnými očakávaniami, či vzdialenosťou od plnej zamestnanosti.
Autor TASR
Bratislava 30. marca (TASR) - Rast miezd stabilných zamestnancov na Slovensku sa zrýchľuje od roku 2013 spolu s poklesom nezamestnanosti. Tlaky na rast miezd sa postupne zvyšujú, konštatuje vo svojom aktuálnom komentári Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ).
Ako rada uviedla, rast miezd je ovplyvnený najmä produktivitou, inflačnými očakávaniami, či vzdialenosťou od plnej zamestnanosti. "Fluktuácia pracovníkov však môže meniť štruktúru zamestnancov a tak spomaľovať, či zrýchľovať celkovú dynamiku miezd v ekonomike a skresľovať situáciu na trhu práce," priblížila RRZ.
Príchod krízy v roku 2009 spôsobil prudký nárast nezamestnanosti a ako uviedla RRZ, veľká časť ľudí, ktorá prišla o prácu, boli nízkopríjmoví zamestnanci. "Zo štatistík vypadli prevažne nižšie mzdy, čo spôsobilo, že celková úroveň miezd v ekonomike sa zvýšila," doplnila rada s tým, že to kladne prispievalo k rastu miezd.
Opačnú situáciu ako v roku 2009 však bolo možné pozorovať od roku 2013, keď sa s poklesom nezamestnanosti začal posilňovať vplyv opätovného prílevu nižších miezd väčšieho počtu zamestnancov. "Kompozičný efekt tak v súčasnosti tlmí vyšší mzdový rast stabilných zamestnancov," tvrdí RRZ.
Vývoj miezd z dlhodobého hľadiska ovplyvňuje aj demografický vývoj či vzdelanie. "Vo vyspelých ekonomikách je vstup pracovných síl s nižšími mzdami a odchod starších pracovníkov s vyššími mzdami bežným javom spomaľujúcim celkové mzdy v ekonomike. V slovenskej ekonomike sa tento jav objavuje postupne," približuje rada.
V rokoch 2004 až 2006 došlo ku generačnej výmene a najvyššiu priemernú mzdu začali dosahovať mladšie vekové kategórie. "Postupným starnutím obyvateľstva sa budú presúvať momentálne najpočetnejšie i mzdovo najsilnejšie ročníky do vyšších vekových kategórií, ktorých odchod do dôchodku bude pôsobiť na pokles mzdy," uviedla rozpočtová rada. Z hľadiska vzdelanostnej skladby pracovnej sily však pozitívne na rast mzdy pôsobí stúpajúci podiel vysokoškolsky vzdelaných ľudí na celkovom počte zamestnaných.
Ako rada uviedla, rast miezd je ovplyvnený najmä produktivitou, inflačnými očakávaniami, či vzdialenosťou od plnej zamestnanosti. "Fluktuácia pracovníkov však môže meniť štruktúru zamestnancov a tak spomaľovať, či zrýchľovať celkovú dynamiku miezd v ekonomike a skresľovať situáciu na trhu práce," priblížila RRZ.
Príchod krízy v roku 2009 spôsobil prudký nárast nezamestnanosti a ako uviedla RRZ, veľká časť ľudí, ktorá prišla o prácu, boli nízkopríjmoví zamestnanci. "Zo štatistík vypadli prevažne nižšie mzdy, čo spôsobilo, že celková úroveň miezd v ekonomike sa zvýšila," doplnila rada s tým, že to kladne prispievalo k rastu miezd.
Opačnú situáciu ako v roku 2009 však bolo možné pozorovať od roku 2013, keď sa s poklesom nezamestnanosti začal posilňovať vplyv opätovného prílevu nižších miezd väčšieho počtu zamestnancov. "Kompozičný efekt tak v súčasnosti tlmí vyšší mzdový rast stabilných zamestnancov," tvrdí RRZ.
Vývoj miezd z dlhodobého hľadiska ovplyvňuje aj demografický vývoj či vzdelanie. "Vo vyspelých ekonomikách je vstup pracovných síl s nižšími mzdami a odchod starších pracovníkov s vyššími mzdami bežným javom spomaľujúcim celkové mzdy v ekonomike. V slovenskej ekonomike sa tento jav objavuje postupne," približuje rada.
V rokoch 2004 až 2006 došlo ku generačnej výmene a najvyššiu priemernú mzdu začali dosahovať mladšie vekové kategórie. "Postupným starnutím obyvateľstva sa budú presúvať momentálne najpočetnejšie i mzdovo najsilnejšie ročníky do vyšších vekových kategórií, ktorých odchod do dôchodku bude pôsobiť na pokles mzdy," uviedla rozpočtová rada. Z hľadiska vzdelanostnej skladby pracovnej sily však pozitívne na rast mzdy pôsobí stúpajúci podiel vysokoškolsky vzdelaných ľudí na celkovom počte zamestnaných.
