Bratislava 8. marca (TASR) - Februárové spomalenie inflácie v eurozóne na 8,5 % spôsobili najmä lacnejšie energie. Pokles reálnych miezd na druhej strane dostatočne nepribrzdil spotrebu domácností, ktorá ostáva silná najmä v službách. Výsledkom sú pretrvávajúce zvýšené inflačné tlaky, ktoré sa premietajú do rastúcich úrokových očakávaní a zdražujú dlhové financovanie v eurozóne. V aktuálnom komentári na to upozornili analytici Inštitútu finančnej politiky (IFP) ministerstva financií.

Februárová inflácia tak podľa nich negatívne prekvapila a jej skrotenie potrvá dlhšie, ako sa čakalo. "Hoci rast cien začína spomaľovať, pokles je pomalší než sa očakávalo. Dôvodom je silná domáca spotreba, čo indikoval aj februárový index nákupných manažérov v sektore služieb. Pretrvávajúci vyšší dopyt dáva predávajúcim väčšiu voľnosť pri určovaní cien, čo zosilňuje inflačné tlaky," priblížili.

Upozornili, že pomalší pokles inflácie sa nepáči ani guvernérom európskych centrálnych bánk. Tí preto naznačujú, že boj s vysokým rastom cien ešte nie je na konci a ďalšie sprísňovanie menovej politiky zo strany Európskej centrálnej banky (ECB) je nevyhnutné. "Finančné trhy reagujú rastúcimi očakávaniami o budúcej úrokovej miere, ktoré sa premietajú aj do výnosov štátnych dlhopisov naprieč krajinami EÚ," dodali analytici IFP.

Medziročné tempo inflácie v eurozóne sa vo februári tohto roka spomalilo na 8,5 % z 8,6 % v januári. Informoval o tom minulý týždeň európsky štatistický úrad Eurostat. Ekonómovia však odhadovali, že rast spotrebiteľských cien klesne ešte viac, na 8,2 %. Jadrová inflácia, ktorá nezahŕňa nestále ceny energií a potravín, vzrástla vo februári na nové rekordné maximum 5,6 %.