Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Počet pracujúcich sa v absolútnom vyjadrení znížil o 65.400 na 2,5 milióna osôb.
Autor TASR
Bratislava 4. septembra (TASR) - Medziročný pokles zamestnanosti, ktorý sa prejavil na začiatku tohto roka, sa v 2. štvrťroku prehĺbil na 2,5 %. Ide o najväčší pokles zaznamenaný od roku 2010. Vyplýva to z najnovších údajov zverejnených Štatistickým úradom (ŠÚ) SR.
Počet pracujúcich sa v absolútnom vyjadrení znížil o 65.400 na 2,5 milióna osôb. Miera zamestnanosti osôb vo veku 20 až 64 rokov pri medziročnom znížení o 1,3 percentuálneho bodu (p. b.) na 71,7 % klesla na najnižšiu úroveň od roku 2017. Po odpočítaní osôb pracujúcich v zahraničí sa zamestnanosť na území Slovenska znížila o 2,4 % na 2,38 milióna osôb. V priemere za prvý polrok tohto roka klesla celková zamestnanosť o dve percentá na 2,53 milióna osôb.
Sezónne očistená celková zamestnanosť medzikvartálne klesla o 27.400 osôb na 2,52 milióna pracujúcich. Zamestnanosť najviac klesla v službách, medziročne sa znížila o 43.400 osôb. V rámci služieb bol najväčší úbytok pracujúcich v doprave a skladovaní o 11.600, v ubytovaní a stravovaní o 11.100 a vo vzdelávaní o 9100 osôb. Výrazne sa znížil počet pracujúcich v stavebníctve, o 15.400 ľudí. Pokles zamestnanosti bol aj v priemyselnej výrobe, a to o 7000 osôb a v poľnohospodárstve o 4000 osôb.
Pokles zamestnanosti v 2. štvrťroku 2020 najviac ovplyvnilo výrazné zníženie počtu zamestnancov, medziročne o 46.500 na 2,13 milióna osôb. Počet podnikateľov klesol o 4,5 % na 376.100.
Z hľadiska vekového zloženia sa zamestnanosť najviac znížila v najmladších vekových skupinách, u pracujúcich vo veku 25 až 34 rokov a u 15- až 24-ročných. Zvýšila sa len v kategórii 55- až 59-ročných.
Negatívnymi zmenami bol poznačený vývoj zamestnanosti aj na regionálnej úrovni. Počet pracujúcich sa medziročne znížil vo všetkých krajoch, najviac v Nitrianskom, Košickom a Prešovskom kraji, v ktorých bol pokles o viac ako 10.000 pracujúcich. V Košickom kraji bola najnižšia dosiahnutá miera zamestnanosti (66,3 %), Nitriansky a Prešovský kraj zaznamenali jej najvýraznejší pokles (Nitriansky o 2,1 p. b. a Prešovský o 2 p. b.).
Pokračoval aj pokles počtu pracujúcich v zahraničí, kde medziročne pracovalo o 6,2 % ľudí menej, celkovo ich bolo 119.800. Medzi migrantmi prevládali pracujúci v stavebníctve, v priemysle, v zdravotníctve a v oblasti sociálnej pomoci. V rámci európskych krajín najviac Slovákov pracovalo v Rakúsku, najvyšší úbytok bol u pracujúcich Slovákov v Českej republike. Najviac zamestnaných v zahraničí bolo z Prešovského kraja a Nitrianskeho kraja.
Počet pracujúcich sa v absolútnom vyjadrení znížil o 65.400 na 2,5 milióna osôb. Miera zamestnanosti osôb vo veku 20 až 64 rokov pri medziročnom znížení o 1,3 percentuálneho bodu (p. b.) na 71,7 % klesla na najnižšiu úroveň od roku 2017. Po odpočítaní osôb pracujúcich v zahraničí sa zamestnanosť na území Slovenska znížila o 2,4 % na 2,38 milióna osôb. V priemere za prvý polrok tohto roka klesla celková zamestnanosť o dve percentá na 2,53 milióna osôb.
Sezónne očistená celková zamestnanosť medzikvartálne klesla o 27.400 osôb na 2,52 milióna pracujúcich. Zamestnanosť najviac klesla v službách, medziročne sa znížila o 43.400 osôb. V rámci služieb bol najväčší úbytok pracujúcich v doprave a skladovaní o 11.600, v ubytovaní a stravovaní o 11.100 a vo vzdelávaní o 9100 osôb. Výrazne sa znížil počet pracujúcich v stavebníctve, o 15.400 ľudí. Pokles zamestnanosti bol aj v priemyselnej výrobe, a to o 7000 osôb a v poľnohospodárstve o 4000 osôb.
Pokles zamestnanosti v 2. štvrťroku 2020 najviac ovplyvnilo výrazné zníženie počtu zamestnancov, medziročne o 46.500 na 2,13 milióna osôb. Počet podnikateľov klesol o 4,5 % na 376.100.
Z hľadiska vekového zloženia sa zamestnanosť najviac znížila v najmladších vekových skupinách, u pracujúcich vo veku 25 až 34 rokov a u 15- až 24-ročných. Zvýšila sa len v kategórii 55- až 59-ročných.
Negatívnymi zmenami bol poznačený vývoj zamestnanosti aj na regionálnej úrovni. Počet pracujúcich sa medziročne znížil vo všetkých krajoch, najviac v Nitrianskom, Košickom a Prešovskom kraji, v ktorých bol pokles o viac ako 10.000 pracujúcich. V Košickom kraji bola najnižšia dosiahnutá miera zamestnanosti (66,3 %), Nitriansky a Prešovský kraj zaznamenali jej najvýraznejší pokles (Nitriansky o 2,1 p. b. a Prešovský o 2 p. b.).
Pokračoval aj pokles počtu pracujúcich v zahraničí, kde medziročne pracovalo o 6,2 % ľudí menej, celkovo ich bolo 119.800. Medzi migrantmi prevládali pracujúci v stavebníctve, v priemysle, v zdravotníctve a v oblasti sociálnej pomoci. V rámci európskych krajín najviac Slovákov pracovalo v Rakúsku, najvyšší úbytok bol u pracujúcich Slovákov v Českej republike. Najviac zamestnaných v zahraničí bolo z Prešovského kraja a Nitrianskeho kraja.
