Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Byrokracia je daň za korupciu, ktorá podmýva dôveru a procesy sú potom prísnejšie, dodal Ján Hargaš z Progresívneho Slovenska (PS).
Autor TASR
Bratislava 13. septembra (TASR) – Slovensko je podľa tohtoročných dát na 53. priečke svetového rebríčka konkurencieschopnosti zo 64 hodnotených krajín a v globálnom inovačnom rebríčku sa umiestnilo na 29. z 39. miest európskych krajín. Vyplýva to z dát Americkej obchodnej komory v SR (AmCham), o ktorých v stredu diskutovali zástupcovia politických strán a hnutí. Jedným z problémov je podľa nich i neefektívne čerpanie eurofondov.
"Eurofondy je potrebné vytrhnúť z rúk úradníkov, inak nám hrozí, že budeme nevyčerpané financie musieť vrátiť Bruselu," uviedol Ján Oravec zo strany Sloboda a Solidarita (SaS) s tým, že štát nedokáže využívať všetky možnosti, ktoré by zrýchlili tempo čerpania.
Problémom pri zálohách za splnenie míľnikov je podľa Tomáša Druckera z Hlasu-SD legislatíva, ktorú následne nie je možné naplniť. Riešením by podľa neho malo byť zavedenie krízového riadenia.
Predstavitelia politických subjektov upozornili aj na problém s byrokraciou. "Máme byrokraticky nešťastne nastavený systém, ktorý nie je zvládnutý ani manažérsky," dodal Štefan Holý zo Sme rodina, podľa ktorého nimi nesprávne nahrádzame financovanie zo štátnych zdrojov. "Byrokracia je daň za korupciu, ktorá podmýva dôveru a procesy sú potom prísnejšie," dodal Ján Hargaš z Progresívneho Slovenska (PS).
Jednou z diskutovaných tém bola taktiež umelá inteligencia, ktorá je podľa Hargaša nástrojom na dosiahnutie digitalizácie, a nie hlavným cieľom. "Využívanie umelej inteligencie majú chrániť etické princípy, ale na druhú stranu by nemali byť ich brzdou," ozrejmil. Podľa Holého je úlohou štátu vytvorenie infraštruktúry, v ktorej tieto moderné technológie budú vedieť fungovať tak, aby štát dokázal so súkromným sektorom udržať krok.
Súčasťou vízie digitalizácie Slovenska je podľa politikov napríklad digitalizácia malých a stredných firiem, transformácia hospodárstva či zlepšenie perspektívy mladých ľudí. "Potrebujeme zefektívniť regionálne centrá pre digitálnu transformáciu, ktoré budú orientované na jednotlivé sektory, kam by podnikatelia mohli prísť so svojimi otázkami. Malé a stredné podniky si totiž nevedia zaplatiť zahraničných konzultantov," ozrejmil Hargaš.
V miere využívania pokročilých digitálnych technológií, podiele IKT odborníkov a ďalších digitálnych oblastiach Slovensko zaostáva za priemerom EÚ. Taktiež má druhý najväčší podiel študentov študujúcich v zahraničí v rámci EÚ a podľa OECD je až 60 % pracovných miest ohrozených automatizáciou.
"Eurofondy je potrebné vytrhnúť z rúk úradníkov, inak nám hrozí, že budeme nevyčerpané financie musieť vrátiť Bruselu," uviedol Ján Oravec zo strany Sloboda a Solidarita (SaS) s tým, že štát nedokáže využívať všetky možnosti, ktoré by zrýchlili tempo čerpania.
Problémom pri zálohách za splnenie míľnikov je podľa Tomáša Druckera z Hlasu-SD legislatíva, ktorú následne nie je možné naplniť. Riešením by podľa neho malo byť zavedenie krízového riadenia.
Predstavitelia politických subjektov upozornili aj na problém s byrokraciou. "Máme byrokraticky nešťastne nastavený systém, ktorý nie je zvládnutý ani manažérsky," dodal Štefan Holý zo Sme rodina, podľa ktorého nimi nesprávne nahrádzame financovanie zo štátnych zdrojov. "Byrokracia je daň za korupciu, ktorá podmýva dôveru a procesy sú potom prísnejšie," dodal Ján Hargaš z Progresívneho Slovenska (PS).
Jednou z diskutovaných tém bola taktiež umelá inteligencia, ktorá je podľa Hargaša nástrojom na dosiahnutie digitalizácie, a nie hlavným cieľom. "Využívanie umelej inteligencie majú chrániť etické princípy, ale na druhú stranu by nemali byť ich brzdou," ozrejmil. Podľa Holého je úlohou štátu vytvorenie infraštruktúry, v ktorej tieto moderné technológie budú vedieť fungovať tak, aby štát dokázal so súkromným sektorom udržať krok.
Súčasťou vízie digitalizácie Slovenska je podľa politikov napríklad digitalizácia malých a stredných firiem, transformácia hospodárstva či zlepšenie perspektívy mladých ľudí. "Potrebujeme zefektívniť regionálne centrá pre digitálnu transformáciu, ktoré budú orientované na jednotlivé sektory, kam by podnikatelia mohli prísť so svojimi otázkami. Malé a stredné podniky si totiž nevedia zaplatiť zahraničných konzultantov," ozrejmil Hargaš.
V miere využívania pokročilých digitálnych technológií, podiele IKT odborníkov a ďalších digitálnych oblastiach Slovensko zaostáva za priemerom EÚ. Taktiež má druhý najväčší podiel študentov študujúcich v zahraničí v rámci EÚ a podľa OECD je až 60 % pracovných miest ohrozených automatizáciou.
