Poprad 27. apríla (TASR) – Poľnohospodári na Slovensku hodnotia desať rokov v Európskej únii (EÚ) rozpačito. „Vstup do EÚ bol v znamení určitého očakávania zo strany poľnohospodárov a potravinárov, že sa konečne prepracujeme k jasným pravidlám, ktoré budú platiť pre všetkých farmárov v rámci celej EÚ. S odstupom desiatich rokov konštatujeme, že sa tak nestalo a tzv. Spoločná poľnohospodárska politika nie je spoločnou, a to nás mrzí,“ zhodnotil pre TASR predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinovej komory (SPPK) Milan Semančík.

Podľa neho tomu, že by sa to malo zmeniť, nenasvedčujú ani programové obdobie 2014 až 2020 a pripravovaná reforma Spoločnej poľnohospodárskej politiky (The Common Agricultural Policy, CAP). „Z toho určite nie sme nadšení, pretože tých desať rokov bolo prechodných, to sme brali, ale rok 2014 už mal pre nás znamenať rovné podmienky pre podnikanie v rámci celej EÚ,“ upozornil Semančík s tým, že hoci úvodný návrh reformy sa zmenil a je prijateľnejší, stále to neznamená, že Spoločná poľnohospodárska politika je spravodlivou pre všetkých poľnohospodárov a potravinárov v rámci celej Európy.

„Tých rozdielov je viac, ale už len pri prerozdeľovaní celkového balíka sme stále neupustili od historického princípu a balík sa rozdeľuje na základe určitých referenčných rokov, teda rokov 1995 až 1999. Samozrejme, že ten referenčný výnos, pokiaľ by sme zobrali obilie, u nás bol výrazne nižší a podľa toho ide následne aj podpora. Takže aj v tých podporách zaostávame za štátmi, ktoré sú na západ od nás,“ vysvetlil Semančík. Dodal, že táto nerovnosť podporných mechanizmov sa so slovenskými poľnohospodármi a potravinármi povezie aj v tomto programovom období. K úplnej rovnosti v podnikaní by sa podľa posledných informácií mali dostať slovenskí agronómovia až v roku 2028.

Treba však za vstupom do EÚ podľa Semančíka hľadať aj pozitíva. „Tie pravidlá, ktoré tu boli ponúknuté, pre niektorých poľnohospodárov priniesli aj pozitívny prínos v podobe toho, že tie dotácie boli rok čo rok vyplácané. Je to však trošku krátkozraké, pretože tie dotácie boli nie naviazané na produkciu, ale na výmeru a plochu poľnohospodárskej pôdy. Z tohto pohľadu my s tým máme problém, ale poniektorí, ktorým tá forma podnikania vyhovovala, že nebolo sledované to, že ten subjekt musel na konci vykázať nejaké tržby, nejakú produkciu, tak títo to určite hodnotia kladne,“ objasnil.

Podľa prezidenta SPPK je ťažko vyjadriť jednou vetou, či bol vstup do EÚ pozitívny, alebo negatívny z pohľadu poľnohospodárov. „Keby sme to zosumarizovali, tak tie pozitíva prevyšujú tie negatíva, samozrejme, aj ten objem finančných prostriedkov Spoločnej poľnohospodárskej politiky tu bol daný a bol svojím spôsobom garantovaný. My sme však nemali garantované určité doplatky, ktoré sme mohli v rámci štátneho rozpočtu k tomuto balíku pričleniť,“ konštatoval Semančík. Podľa neho aj stav v rezorte poľnohospodárstva ukazuje, že od roku 2004 sa nepodarilo naštartovať poľnohospodársku výrobu ani potravinársky priemysel. „Tu je tiež jasná signalizácia, že sme prepadli v produkcii rastlinnej a hlavne živočíšnej výroby, prišli sme o pracovné miesta predovšetkým na vidieku, čiže to hodnotenie je také rozporuplné,“ dodal Semančík.

Slovenskí farmári volajú po rovných podmienkach na podnikanie a naozaj Spoločnej poľnohospodárskej politike, ktorá je momentálne dvojrýchlostná. „Jedna rýchlosť je pre starú pätnástku a druhá pre nové krajiny, ktoré do EÚ pristúpili. Bolo by dobré nastaviť tie pravidlá a podmienky rovnako pre každého,“ uzavrel Semančík.