Bratislava 24. mája (TASR) - Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) prisudzuje problému klimatických zmien veľký význam. Uviedla to pre TASR hovorkyňa SPPK Jana Holéciová.

"Podarilo sa nám presadiť do Programového vyhlásenie vlády, aby sa následkom meniacej sa klímy venovala väčšia pozornosť," informovala. SPPK podľa nej podporuje prípravu opatrení súvisiacich s adaptáciou poľnohospodárstva na zmenu klímy prostredníctvom takých spôsobov hospodárenia, ktorými sa zvýši zadržiavanie vody v krajine. Komora zároveň podporuje prípravu účinnej politiky zachovania a rozvoja hydromelioračných zariadení.

Sami poľnohospodári sa podľa Holéciovej musia pripravovať na meniacu sa klímu. "Aj sa pripravujú," zdôraznila. Hľadajú možnosti, aby čo najefektívnejšie hospodárili s vodou, narábali so závlahami, využívali nové trendy v šľachtení, či volili také odrody rastlín, ktoré sa budú čo najviac prispôsobovať klimatickým zmenám.

"Riziká v dôsledku klimatických zmien rastú a ekonomicky významne ovplyvňujú tak rastlinnú, ako aj živočíšnu výrobu. Na Slovensku je potrebné urýchlene vybudovať komplexný výstražný systém, ktorý by varoval pred blížiacou sa katastrofou, umožnil by účinne riadiť aktivity počas katastrofy a následne by umožnil rýchle a spravodlivé odškodnenie postihnutých. Hlavne by však mal realizovať a financovať účinné a efektívne preventívne opatrenia s účasťou štátu a EÚ. Nie je možné ponechať riadenie a zvládnutie týchto špecifických, respektíve katastrofických rizík iba na poľnohospodárov,"poznamenala.

"Klimatické zmeny sú už citeľné aj na Slovensku, to je fakt, ktorý už dlhší čas potvrdzujú viacerí odborníci aj na Slovensku a Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora na základe praktických skúseností svojich členov sa k týmto tvrdeniam pridáva," zdôraznila.

Náhle výkyvy počasia boli podľa hovorkyne SPPK v poľnohospodárstve naposledy vo veľkom meradle citeľné napríklad minulé leto v podobe extrémnych horúčav a nedostatku zrážok a ich vplyve na úrodu najmä jesenných komodít a krmovín.

"V júni 2015 bolo podľa Slovenského hydrometeorologického ústavu najmenej zrážok za posledných 115 rokov. Nasledovala teplá zima, potom mimoriadne daždivý február 2016, ktorý spôsobil lokálne podmáčania pôd, zvýšenie spodných vôd a miestami aj záplavy. Pred pár týždňami sme zase boli svedkami viacerých po sebe idúcich mrazivých aprílových nocí, ktoré 'spálili' väčšinu kvitnúcich stromov, ale zničili aj časť budúcej úrody poľných plodín a vinič," konštatovala.

Všetky tieto výkyvy počasia majú podľa Holéciovej spoločného menovateľa, a to klimatické zmeny, ktoré sa prejavujú aj v podmienkach Slovenska. Preto musia na ne reagovať aj slovenskí poľnohospodári o to viac, že denno-denne sú konfrontovaní s výkyvmi počasia, keďže pracujú v tzv. otvorenej fabrike.