Pri ovse poklesla úroda z vlaňajších 2,8 na 1,9 tony na hektár, výnos pšenice predstavuje tento rok 3,82 tony na hektár, pričom vlani sa jej na hektári urodilo 4,36 tony.
Autor TASR
Humenné 21. augusta (TASR) – Pre poľnohospodárov v okresoch Humenné, Snina a Medzilaborce nie je rok 2020 úspešnou sezónou. V dôsledku nepriaznivého počasia je ich úroda nižšia oproti vlaňajšku, problémom sú i nízke ceny za plodiny, a tiež chýbajúci dopyt po nich. Vyplýva to z vyjadrení riaditeľky Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory v Humennom Jany Špuntovej.
"Suchá jeseň, pretrvávajúca suchá zima a takisto jar zapríčinili, že v čase, keď potrebovali porasty vlahu, vlaha chýbala. V máji začalo pršať a daždivé počasie bolo takmer do konca júla. To všetko spôsobilo, že porasty boli nižšie a redšie. Úroda bola slabšia ako minulý rok," uviedla pre TASR Špuntová s tým, že najväčší pokles výnosov zaznamenali hornozemplínski poľnohospodári na ovse a pšenici. Pri ovse poklesla úroda z vlaňajších 2,8 na 1,9 tony na hektár, výnos pšenice predstavuje tento rok 3,82 tony na hektár, pričom vlani sa jej na hektári urodilo 4,36 tony. "Repka už dávno nebola taká nízka, dosiahla len 2,1 tony z hektára," uzavrela Špuntová výpočet najnižších výnosov. Ako doplnila, v dôsledku mokra došlo na niektorých miestach k úplnému vymoknutiu porastov. "Bolo to vidieť aj voľným okom na poli. Čo vidieť nebolo, boli choroby, hlavne hubové choroby na obilí," priblížila.
Aj napriek poklesom výnosov oproti minulému roku však Špuntová považuje tohtoročnú úrodu za porovnateľnú s päťročným priemerom. "Horšie je, že veľmi klesli ceny a tým, že sa znížili stavy hovädzieho dobytka a ošípaných, nie je veľký záujem o obilie. Nevieme, či vôbec bude odbyt, a ak, tak za aké ceny," upozornila na ďalšie negatíva tohtoročnej poľnohospodárskej sezóny.
Ako uzavrela, v dôsledku dažďov začala žatva na východe Slovenska s dvojtýždňovým meškaním oproti iným rokom. "Tým, že sa posunul celý priebeh žatvy a cez víkend (15. - 16. 8., pozn. TASR) nám zase začalo veľmi výdatne pršať, posunul sa mierne aj termín sejby repky, ktorá už mala byť v zemi," dodala.
"Suchá jeseň, pretrvávajúca suchá zima a takisto jar zapríčinili, že v čase, keď potrebovali porasty vlahu, vlaha chýbala. V máji začalo pršať a daždivé počasie bolo takmer do konca júla. To všetko spôsobilo, že porasty boli nižšie a redšie. Úroda bola slabšia ako minulý rok," uviedla pre TASR Špuntová s tým, že najväčší pokles výnosov zaznamenali hornozemplínski poľnohospodári na ovse a pšenici. Pri ovse poklesla úroda z vlaňajších 2,8 na 1,9 tony na hektár, výnos pšenice predstavuje tento rok 3,82 tony na hektár, pričom vlani sa jej na hektári urodilo 4,36 tony. "Repka už dávno nebola taká nízka, dosiahla len 2,1 tony z hektára," uzavrela Špuntová výpočet najnižších výnosov. Ako doplnila, v dôsledku mokra došlo na niektorých miestach k úplnému vymoknutiu porastov. "Bolo to vidieť aj voľným okom na poli. Čo vidieť nebolo, boli choroby, hlavne hubové choroby na obilí," priblížila.
Aj napriek poklesom výnosov oproti minulému roku však Špuntová považuje tohtoročnú úrodu za porovnateľnú s päťročným priemerom. "Horšie je, že veľmi klesli ceny a tým, že sa znížili stavy hovädzieho dobytka a ošípaných, nie je veľký záujem o obilie. Nevieme, či vôbec bude odbyt, a ak, tak za aké ceny," upozornila na ďalšie negatíva tohtoročnej poľnohospodárskej sezóny.
Ako uzavrela, v dôsledku dažďov začala žatva na východe Slovenska s dvojtýždňovým meškaním oproti iným rokom. "Tým, že sa posunul celý priebeh žatvy a cez víkend (15. - 16. 8., pozn. TASR) nám zase začalo veľmi výdatne pršať, posunul sa mierne aj termín sejby repky, ktorá už mala byť v zemi," dodala.