Bratislava 23. augusta (TASR) - Poľnohospodári môžu od 1. augusta vstupovať na úhorové pozemky, na ktoré si podali žiadosť o podporu v rámci novej Spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP). Po dlhom období ich už môžu kosiť alebo mulčovať. Do konca júla mali totiž poľnohospodársku činnosť na úhorových plochách zakázanú. O tomto nariadení vlády však bežný občan často ani len netušil. Uviedla to hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Jana Holéciová.

Poľnohospodári tak podľa nej museli posledné mesiace riešiť viaceré sťažnosti hlavne miestnych obyvateľov a vysvetľovať im, že hoci by radi do zaburinených porastov zasiahli, v skutočnosti bez rôznych byrokratických povolení nemôžu. Od augusta sa teda vzhľad krajiny môže dočasne zmeniť a zaburinené pozemky by mali "zmiznúť".

Upozornila, že úhorovanie krajiny, teda ponechanie povinného percenta ornej pôdy bez zásahu poľnohospodára, nariaďuje členským krajinám Európska komisia (EK) v Spoločnej poľnohospodárskej politike. Každá krajina si toto nariadenie implementuje do praxe po svojom. V prípade SR je v tzv. ekoschémach povinné percento neproduktívnych plôch v roku 2024 na úrovni 5,2 %, v chránených územiach 7,5 %. Úhorov je hneď niekoľko druhov podľa toho, v akej časti Slovenska poľnohospodár hospodári. Pre každý typ úhoru platia presné pravidlá a rôzne termíny, počas ktorých sa do úhoru nevstupuje alebo môže, no až po vybavení viacerých povolení.

"Na jednej strane viac-menej nesmieme do úhorového porastu vstupovať, pokiaľ si chceme udržať nárok na dotácie a na druhej strane nám na krk šliape ešte aj ďalšia legislatíva, podľa ktorej sme zase povinní do takéhoto porastu vstúpiť a zabrániť rozširovaniu inváznych druhov rastlín a burín, inak sa vystavujeme pokute z fytosanitárneho pohľadu. V úhorovaní je taký chaos a toľko termínov, že to je celé jeden byrokratický nezmysel. Prílišná byrokracia bola pritom jedným z dôvodov našich februárových protestov," zhodnotil stav predseda SPPK Andrej Gajdoš.

Poľnohospodár tak podľa Holéciovej viac-menej mesiace len čaká, kedy podľa legislatívy môže vstúpiť do úhoru. Súbežne so zarastaním úhorov inváznymi rastlinami a burinami sa z polí stal veľmi rýchlo ideálny priestor aj pre množenie hraboša. V praxi tak dobre myslená ekologizácia krajiny narazila na výrazné problémy. Navyše, poľnohospodári už mesiace riešia sťažnosti starostov, turistov, ale aj ľudí žijúcich na vidieku za nie vábny vzhľad niektorých polí.

"Aj nám sa ťažko pozerá na tie polia, ktoré nemôžeme len tak jednoducho pokosiť. Negatívne skúsenosti s kritikou za vzhľad krajiny pre úhor máme vo viacerých oblastiach Slovenska. Napríklad v oblasti Liptova, aj v okolí Košíc si ľudia neznalí problematiky mylne myslia, že poľnohospodár sa o pôdu nestará. Stará sa, ale o úhorovú pôdu sa niekoľko mesiacov do roka len tak jednoducho nemôže. Chceli by sme preto vysvetliť okoloidúcim dovolenkárom a ľuďom žijúcim na vidieku, že poľnohospodári majú v prípade úhora skutočne zviazané ruky," doplnil predseda Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory v Košiciach Peter Vilinský.

Holéciová dodala, že SPPK naďalej zjednodušenie úhorovania rieši s rezortným ministerstvom a volá po väčšej flexibilite, napríklad aby poľnohospodár mohol rozorať úhor v období, keď už nie je funkčný z hľadiska druhovej pestrosti a ochrany prírody. Tým by sa zabránilo nielen šíreniu burín, ale aj invazívnych rastlín. Hlavne tých, ktoré spôsobujú ľuďom nepríjemné alergie.