V marcovej prognóze ešte banka predpovedala najväčšej postkomunistickej ekonomike v Európskej únii v prvých troch mesiacoch 2023 infláciu na úrovni 11,7 % nárast ekonomiky o 2,1 %.
Autor TASR
Varšava 12. júla (TASR) - Medziročná miera inflácie v Poľsku dosiahne vrchol v 1. štvrťroku 2023, a to na úrovni 18,8 % a tempo rastu hospodárstva klesne na 0,5 %. Uviedla to v utorok vo svojej najnovšej správe Poľská národná banka (NBP). TASR o tom informuje na základe správy agentúry PAP.
V marcovej prognóze ešte banka predpovedala najväčšej postkomunistickej ekonomike v Európskej únii v prvých troch mesiacoch 2023 infláciu na úrovni 11,7 % nárast ekonomiky o 2,1 %.
Banka zároveň zvýšila odhad rastu hrubého domáceho produktu (HDP) Poľska v tomto roku na 4,7 % zo 4,4 % v marci. Zároveň však zhoršila predpovede pre rok 2023, a to na 1,4 % z pôvodných 3 %. A pre rok 2024 na 2,2 %, namiesto 2,7 %, ktoré očakávala ešte v marci.
Dôvodom revízie prognóz je vojna na Ukrajine a aktuálna vysoká inflácia, ktorá znižuje disponibilné príjmy domácností, čo sa následne premietlo do spomalenia rastu súkromnej spotreby.
NBP uviedla tiež, že k redukcii prognózy HDP prispelo aj zvýšenie jej úrokových sadzieb. Spomaľovanie ekonomiky pritom zmierňujú legislatívne zmeny, ktoré boli zavedené po marcovej prognóze, uvádza sa v správe.
Tieto zmeny zahŕňajú korekciu vládnych daňových reforiem, podporu dlžníkov, plánované zvýšenie výdavkov na národnú obranu, zvýšenie verejných výdavkov na pomoc utečencom z Ukrajiny a predĺženie tzv. inflačného štítu.
Júlová správa centrálnej banky o inflácii predpokladá, že za celý tento rok dosiahne 14,2 %, v nasledujúcom roku sa jej rast spomalí na 12,3 %, v roku 2024 na 4,1 %.
Jadrová inflácia bez nestálych cien potravín a energií by mala v roku 2022 dosiahnuť 8,9 %, v budúcom roku klesne na 7,5 % a v roku 2024 na 4,2 %, uviedla NBP.
Budúca ekonomická situácia v Poľsku a prognóza inflácie budú podľa NBP do značnej miery závisieť od rozsahu turbulencií v globálnej ekonomike spôsobených ruským útokom na Ukrajinu.
Centrálna banka uviedla tiež, že vojna výrazne znížila ponuku poľnohospodárskych produktov na svetových trhoch a v dôsledku toho zvýšila prognózy inflácie cien potravín.
V marcovej prognóze ešte banka predpovedala najväčšej postkomunistickej ekonomike v Európskej únii v prvých troch mesiacoch 2023 infláciu na úrovni 11,7 % nárast ekonomiky o 2,1 %.
Banka zároveň zvýšila odhad rastu hrubého domáceho produktu (HDP) Poľska v tomto roku na 4,7 % zo 4,4 % v marci. Zároveň však zhoršila predpovede pre rok 2023, a to na 1,4 % z pôvodných 3 %. A pre rok 2024 na 2,2 %, namiesto 2,7 %, ktoré očakávala ešte v marci.
Dôvodom revízie prognóz je vojna na Ukrajine a aktuálna vysoká inflácia, ktorá znižuje disponibilné príjmy domácností, čo sa následne premietlo do spomalenia rastu súkromnej spotreby.
NBP uviedla tiež, že k redukcii prognózy HDP prispelo aj zvýšenie jej úrokových sadzieb. Spomaľovanie ekonomiky pritom zmierňujú legislatívne zmeny, ktoré boli zavedené po marcovej prognóze, uvádza sa v správe.
Tieto zmeny zahŕňajú korekciu vládnych daňových reforiem, podporu dlžníkov, plánované zvýšenie výdavkov na národnú obranu, zvýšenie verejných výdavkov na pomoc utečencom z Ukrajiny a predĺženie tzv. inflačného štítu.
Júlová správa centrálnej banky o inflácii predpokladá, že za celý tento rok dosiahne 14,2 %, v nasledujúcom roku sa jej rast spomalí na 12,3 %, v roku 2024 na 4,1 %.
Jadrová inflácia bez nestálych cien potravín a energií by mala v roku 2022 dosiahnuť 8,9 %, v budúcom roku klesne na 7,5 % a v roku 2024 na 4,2 %, uviedla NBP.
Budúca ekonomická situácia v Poľsku a prognóza inflácie budú podľa NBP do značnej miery závisieť od rozsahu turbulencií v globálnej ekonomike spôsobených ruským útokom na Ukrajinu.
Centrálna banka uviedla tiež, že vojna výrazne znížila ponuku poľnohospodárskych produktov na svetových trhoch a v dôsledku toho zvýšila prognózy inflácie cien potravín.