Príčinou zvýšenia záchranného úveru je prípadné predĺženie času na konsolidačné ciele, ktoré sú súčasťou podmienok záchranného balíka.
Autor TASR
Atény/Brusel 25. októbra (TASR) - Krajiny eurozóny chcú zvýšiť finančnú pomoc pre Grécko o ďalších 20 miliárd eur, informuje nemecký denník Handelsblatt s odvolaním sa na "vysokého predstaviteľa eurozóny". Príčinou zvýšenia záchranného úveru je prípadné predĺženie času na konsolidačné ciele, ktoré sú súčasťou podmienok záchranného balíka. Podľa Handelsblattu by ministri financií eurozóny mali o ďalších peniazoch pre Atény rozhodnúť 12. novembra.
Podľa memoranda takzvanej Trojky, zloženej z Európskej komisie (EK), Európskej centrálnej banky (ECB) a Medzinárodného menového fondu (MMF) Grécko nedokáže splniť sľuby v oblasti úspor. To znamená, že druhý záchranný balík schválený vo februári v celkovej hodnote 130 miliárd eur nebude stačiť. Atény budú potrebovať ďalších 16 až 20 miliárd eur. Navýšenie záchranného úveru je nevyhnutné, uviedol pre Handelsblatt vysoký predstaviteľ eurozóny. Nový úver však bude musieť schváliť aj nemecký parlament.
Príčinou potreby dodatočného úveru je, že Grécko v najbližších rokoch ušetrí menej, než sa doteraz plánovalo. Atény mali najneskôr v roku 2014 hospodáriť s primárnym prebytkom 4,5 % hrubého domáceho produktu (HDP). Tento cieľ sa však posunul až na rok 2016, ako vyplýva z memoranda o porozumení, na ktorom sa dohodla Trojka s gréckou vládou a ktoré má Handelsblatt k dispozícii.
Nie je jasné, či sa Grécku podarí do roku 2020 znížiť verejný dlh na 120 % HDP. Podľa EK sa to Aténam podarí až v roku 2022, naopak MMF počíta s odteraz plánovaným rokom 2020.
V každom prípade medzinárodní veritelia ešte viac uľahčia Grécku obsluhu jeho dlhu. Počíta sa s opätovným znížením úročenia záchranných úverov a uvažuje sa aj o ďalšom predĺžení ich splatnosti. Krajiny eurozóny však nie sú ochotné odpustiť krajine časť dlhu, ako požaduje MMF.
MMF v stredu (24.10.) dementoval výroky gréckej vlády, ktorá tvrdila, že sa s medzinárodnými veriteľmi dohodla na predĺžení času na realizáciu reforiem. "V uplynulých dňoch prišlo k pokroku, ale pred konečnou dohodou sa ešte musia vyriešiť niektoré otvorené otázky," uviedol fond. Grécky minister financií Jannis Sturnaras predtým v parlamente vyhlásil, že Grécko "dostalo na sanáciu rozpočtu odklad".
Podľa memoranda takzvanej Trojky, zloženej z Európskej komisie (EK), Európskej centrálnej banky (ECB) a Medzinárodného menového fondu (MMF) Grécko nedokáže splniť sľuby v oblasti úspor. To znamená, že druhý záchranný balík schválený vo februári v celkovej hodnote 130 miliárd eur nebude stačiť. Atény budú potrebovať ďalších 16 až 20 miliárd eur. Navýšenie záchranného úveru je nevyhnutné, uviedol pre Handelsblatt vysoký predstaviteľ eurozóny. Nový úver však bude musieť schváliť aj nemecký parlament.
Príčinou potreby dodatočného úveru je, že Grécko v najbližších rokoch ušetrí menej, než sa doteraz plánovalo. Atény mali najneskôr v roku 2014 hospodáriť s primárnym prebytkom 4,5 % hrubého domáceho produktu (HDP). Tento cieľ sa však posunul až na rok 2016, ako vyplýva z memoranda o porozumení, na ktorom sa dohodla Trojka s gréckou vládou a ktoré má Handelsblatt k dispozícii.
Nie je jasné, či sa Grécku podarí do roku 2020 znížiť verejný dlh na 120 % HDP. Podľa EK sa to Aténam podarí až v roku 2022, naopak MMF počíta s odteraz plánovaným rokom 2020.
V každom prípade medzinárodní veritelia ešte viac uľahčia Grécku obsluhu jeho dlhu. Počíta sa s opätovným znížením úročenia záchranných úverov a uvažuje sa aj o ďalšom predĺžení ich splatnosti. Krajiny eurozóny však nie sú ochotné odpustiť krajine časť dlhu, ako požaduje MMF.
MMF v stredu (24.10.) dementoval výroky gréckej vlády, ktorá tvrdila, že sa s medzinárodnými veriteľmi dohodla na predĺžení času na realizáciu reforiem. "V uplynulých dňoch prišlo k pokroku, ale pred konečnou dohodou sa ešte musia vyriešiť niektoré otvorené otázky," uviedol fond. Grécky minister financií Jannis Sturnaras predtým v parlamente vyhlásil, že Grécko "dostalo na sanáciu rozpočtu odklad".