FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Na kúpu nového bytu treba podľa analytika šetriť celé roky. Najdrahšie nehnuteľnosti sú v Bratislavskom kraji s cenou 3087 eur/m2, kým hrubá mzda predstavuje 1897 eur mesačne.
Autor TASR
Bratislava 8. júna (TASR) - Nižšie ceny a vyššie priemerné mzdy čiastočne zlepšili dostupnosť bývania, aj napriek tomu však treba na kúpu trojizbového bytu v Bratislave pracovať vyše 13 rokov. Hoci hlavné mesto ponúka najvyššie mzdy, stále sa tu držia aj vysoké ceny nehnuteľností. V ostatných regiónoch, kde sú platy výrazne nižšie, je situácia lepšia. Dôvodom sú lacnejšie nehnuteľnosti ako v Bratislave. Vyplýva to z údajov investičnej platformy Portu.
"Hoci nominálne mzdy rastú a nehnuteľnosti v ostatnom období zlacňujú, čo potvrdil aj Štatistickým úradom zverejnený pokles cien bývania medziročne o 2,8 %, pre mnohých ľudí nie je reálne na nový byt našetriť za krátky čas. A to ani v prípade, ak si naň plánujú zobrať úver. Treba totiž počítať s tým, že pri hypotéke by stále mali mať k dispozícii minimálne 20 % kúpnej ceny. Úvery na bývanie navyše v ostatných rokoch zásadne zdraželi. Pre tých, ktorí si potrebujú na nový dom či byt požičať, sa dostupnosť bývania aj napriek poklesu cien a rastu miezd reálne nezlepšila," uviedol analytik Portu Marek Malina.
Na kúpu nového bytu treba podľa analytika šetriť celé roky. Najdrahšie nehnuteľnosti sú v Bratislavskom kraji s cenou 3087 eur/m2, kým hrubá mzda predstavuje 1897 eur mesačne. "Za rok priemerná cena jedného štvorcového metra klesla pomaly o stovku a priemerné platy stúpli v tomto kraji o takmer 200 eur. I tak treba v priemere na trojizbák odrobiť vyše 13 rokov," zhodnotil analytik. Cenovo najdostupnejšie sú byty v Trenčianskom, Nitrianskom a Banskobystrickom kraji, na ktorých kúpu treba zarábať viac ako osem rokov.
"K zaujímavému fenoménu došlo v Trnavskom a Žilinskom kraji. Tu sa priemerné ceny nehnuteľností a mzdy pohli tak, že v oboch treba na štandardný byt pracovať prakticky rovnako dlho, rozdiel je iba pol dňa," doplnil Malina. Dodal, že nízka dostupnosť bývania spôsobuje problémy najmä mladým ľuďom.
Ukazujú to podľa analytika aj štatistiky Eurostatu, podľa ktorých až 68,8 % mladých ľudí od 18 do 34 rokov žije na Slovensku s rodičmi. "Horšie je na tom podľa dát za rok 2023 iba Chorvátsko, kde takto funguje až 76,9 % mladých. Na porovnanie, v susednom Česku využívalo tzv. 'mama hotel' iba 44,1 % dospelých vo veku do 34 rokov," priblížil analytik.
"Hoci nominálne mzdy rastú a nehnuteľnosti v ostatnom období zlacňujú, čo potvrdil aj Štatistickým úradom zverejnený pokles cien bývania medziročne o 2,8 %, pre mnohých ľudí nie je reálne na nový byt našetriť za krátky čas. A to ani v prípade, ak si naň plánujú zobrať úver. Treba totiž počítať s tým, že pri hypotéke by stále mali mať k dispozícii minimálne 20 % kúpnej ceny. Úvery na bývanie navyše v ostatných rokoch zásadne zdraželi. Pre tých, ktorí si potrebujú na nový dom či byt požičať, sa dostupnosť bývania aj napriek poklesu cien a rastu miezd reálne nezlepšila," uviedol analytik Portu Marek Malina.
Na kúpu nového bytu treba podľa analytika šetriť celé roky. Najdrahšie nehnuteľnosti sú v Bratislavskom kraji s cenou 3087 eur/m2, kým hrubá mzda predstavuje 1897 eur mesačne. "Za rok priemerná cena jedného štvorcového metra klesla pomaly o stovku a priemerné platy stúpli v tomto kraji o takmer 200 eur. I tak treba v priemere na trojizbák odrobiť vyše 13 rokov," zhodnotil analytik. Cenovo najdostupnejšie sú byty v Trenčianskom, Nitrianskom a Banskobystrickom kraji, na ktorých kúpu treba zarábať viac ako osem rokov.
"K zaujímavému fenoménu došlo v Trnavskom a Žilinskom kraji. Tu sa priemerné ceny nehnuteľností a mzdy pohli tak, že v oboch treba na štandardný byt pracovať prakticky rovnako dlho, rozdiel je iba pol dňa," doplnil Malina. Dodal, že nízka dostupnosť bývania spôsobuje problémy najmä mladým ľuďom.
Ukazujú to podľa analytika aj štatistiky Eurostatu, podľa ktorých až 68,8 % mladých ľudí od 18 do 34 rokov žije na Slovensku s rodičmi. "Horšie je na tom podľa dát za rok 2023 iba Chorvátsko, kde takto funguje až 76,9 % mladých. Na porovnanie, v susednom Česku využívalo tzv. 'mama hotel' iba 44,1 % dospelých vo veku do 34 rokov," priblížil analytik.
