Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Rakúšania sú síce relatívne bohatí a ťažia zo zvyšovania cien nehnuteľností, no nevýhodné investičné poistky predávané spolu s hypotékami dodatočne zaťažujú rozpočty domácností.
Autor TASR
Viedeň 1. februára (TASR) - Posilňovanie švajčiarskeho franku výrazne poškodzuje majiteľov nehnuteľností v Rakúsku, ktoré ako prvé začalo poskytovať hypotéky vo švajčiarskej mene. Informovala o tom agentúra Reuters.
Ľudí, ktorí na začiatku 90. rokov žili na západe Rakúska a pracovali vo Švajčiarsku, prilákali extrémne nízke úrokové sadzby úverov denominovaných v bezpečnej mene susednej krajiny. Odvtedy to bol len malý krok k tomu, aby sa tento nápad rozšíril. Rakúske banky vďaka privatizácii bánk v postkomunistických krajinách začali prostredníctvom svojich sietí poskytovať frankové hypotéky aj v Poľsku, Maďarsku a Rumunsku.
Úvery v zahraničnej mene tvoria takmer pätinu dlhov rakúskych domácností, hoci regulačné úrady pre obavy z krízy zakázali poskytovanie takýchto pôžičiek v roku 2008. Ratingová agentúra Fitch uvádza, že štyri najväčšie banky - Erste, Raiffeisen Bank International, Bank Austria a Volksbanken - majú v rámci východnej a strednej Európy v účtovných knihách úvery v objeme 30 miliárd eur.
Vzhľadom na uvoľnenie kurzu franku od eura vznikajú obavy z rastu prípadov nesplácania úverov. Rakúšania sú síce relatívne bohatí a ťažia zo zvyšovania cien nehnuteľností, no nevýhodné investičné poistky predávané spolu s hypotékami dodatočne zaťažujú rozpočty domácností. Výbojní finanční poradcovia v snahe získať provízie totiž navádzali ľudí, aby si požičali dvojnásobne viac, než potrebovali na kúpu domu a zvyšok investovali a následne použili na splácanie pôžičky. Ako sa ukázalo, tieto investičné programy boli nereálne.
Hoci ani jedna z vyššie uvedených bánk sa neobáva, že by ich prípadný výpadok v splátkach poškodil, rakúska centrálna banka označila vysoký podiel úverov v zahraničnej mene za najväčší rizikový faktor pre finančnú pozíciu domácností. V súčasnosti zhruba 150.000 rakúskych domácností dlhuje vo švajčiarskych frankoch v prepočte približne 29 miliárd eur, z čoho asi 4 % budú splatné v priebehu roka.
Rakúšania najčastejšie brali hypotéku v hodnote 100.000 eur s variabilnou úrokovou sadzbou a splatnosťou 15 až 25 rokov. Mesačne sa obyčajne splácajú len úroky, istinu musia uhradiť až v termíne splatnosti. Mnohí dlžníci preto spolu s hypotékou kupovali investičné programy, napríklad vo forme investičnej životnej poistky, ktoré im mali zabezpečiť splatenie úveru. Až tri štvrtiny hypoték v zahraničnej mene sú kryté takýmito programami, ktoré vzhľadom na súčasnú situáciu zlyhávajú.
K vyhliadkam domácností len veľmi málo prispieva vzostup cien nehnuteľností. Tie sa od začiatku roka 2007 do polovice minulého roka zvýšili o 45 %, resp. po úprave o infláciu o 24 %. Dlžníkom môže v termíne splatnosti úveru chýbať 30.000 až 50.000 eur a budú nútení dom predať. Odborníci preto rakúskym dlžníkom odporúčajú, aby využili nový arbitrážny proces financovaný vládou a dohodli sa s ich bankou na kompromisnom riešení.
Ľudí, ktorí na začiatku 90. rokov žili na západe Rakúska a pracovali vo Švajčiarsku, prilákali extrémne nízke úrokové sadzby úverov denominovaných v bezpečnej mene susednej krajiny. Odvtedy to bol len malý krok k tomu, aby sa tento nápad rozšíril. Rakúske banky vďaka privatizácii bánk v postkomunistických krajinách začali prostredníctvom svojich sietí poskytovať frankové hypotéky aj v Poľsku, Maďarsku a Rumunsku.
Úvery v zahraničnej mene tvoria takmer pätinu dlhov rakúskych domácností, hoci regulačné úrady pre obavy z krízy zakázali poskytovanie takýchto pôžičiek v roku 2008. Ratingová agentúra Fitch uvádza, že štyri najväčšie banky - Erste, Raiffeisen Bank International, Bank Austria a Volksbanken - majú v rámci východnej a strednej Európy v účtovných knihách úvery v objeme 30 miliárd eur.
Vzhľadom na uvoľnenie kurzu franku od eura vznikajú obavy z rastu prípadov nesplácania úverov. Rakúšania sú síce relatívne bohatí a ťažia zo zvyšovania cien nehnuteľností, no nevýhodné investičné poistky predávané spolu s hypotékami dodatočne zaťažujú rozpočty domácností. Výbojní finanční poradcovia v snahe získať provízie totiž navádzali ľudí, aby si požičali dvojnásobne viac, než potrebovali na kúpu domu a zvyšok investovali a následne použili na splácanie pôžičky. Ako sa ukázalo, tieto investičné programy boli nereálne.
Hoci ani jedna z vyššie uvedených bánk sa neobáva, že by ich prípadný výpadok v splátkach poškodil, rakúska centrálna banka označila vysoký podiel úverov v zahraničnej mene za najväčší rizikový faktor pre finančnú pozíciu domácností. V súčasnosti zhruba 150.000 rakúskych domácností dlhuje vo švajčiarskych frankoch v prepočte približne 29 miliárd eur, z čoho asi 4 % budú splatné v priebehu roka.
Rakúšania najčastejšie brali hypotéku v hodnote 100.000 eur s variabilnou úrokovou sadzbou a splatnosťou 15 až 25 rokov. Mesačne sa obyčajne splácajú len úroky, istinu musia uhradiť až v termíne splatnosti. Mnohí dlžníci preto spolu s hypotékou kupovali investičné programy, napríklad vo forme investičnej životnej poistky, ktoré im mali zabezpečiť splatenie úveru. Až tri štvrtiny hypoték v zahraničnej mene sú kryté takýmito programami, ktoré vzhľadom na súčasnú situáciu zlyhávajú.
K vyhliadkam domácností len veľmi málo prispieva vzostup cien nehnuteľností. Tie sa od začiatku roka 2007 do polovice minulého roka zvýšili o 45 %, resp. po úprave o infláciu o 24 %. Dlžníkom môže v termíne splatnosti úveru chýbať 30.000 až 50.000 eur a budú nútení dom predať. Odborníci preto rakúskym dlžníkom odporúčajú, aby využili nový arbitrážny proces financovaný vládou a dohodli sa s ich bankou na kompromisnom riešení.
