Brusel/Štrasburg 18. októbra (TASR) - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) v utorok v Štrasburgu rokovali s Radou EÚ a Európskou komisiou (EK) o sociálnych a hospodárskych dôsledkoch vojny na Ukrajine a zavedení neočakávanej dane zo zisku energetických spoločností.

České predsedníctvo v Rade EÚ a eurokomisia zdôraznili už zavedené opatrenia na zabezpečenie alternatívnych zdrojov dodávok energie, na zníženie dopytu po energiách a na riešenie vysokých trhových cien elektriny a plynu. Upozornili, že členské štáty musia zabezpečiť, aby boli opatrenia zamerané na najzraniteľnejšie skupiny, lebo celoplošná fiškálna podpora by stimulovala infláciu.

Europoslanci vyzvali EK, aby bola aktívnejšia pri riešení cenových šokov. Vyzvali EÚ, aby pracovala na balíku solidarity počas zimy s fiškálnymi transfermi s cieľom kompenzovať ceny energie, zatiaľ čo iní navrhli sústrediť sa na "ochranu" občanov a podnikov. Ďalší vyzvali EÚ, aby zmiernila riziko variabilných úrokových sadzieb hypotekárnych úverov a varovali pred vnútroštátnymi fiškálnymi opatreniami, ktoré narúšajú hospodársku súťaž na jednotnom trhu.

Poslanci tvrdia, že sú potrebné ďalšie kroky na zavedenie dane z neočakávaných ziskov a EK v tomto smere už načrtla plány na dočasný poplatok, ktorý nazýva solidárnou daňou. K téme rozpravy sa vyjadrili viacerí slovenskí europoslanci.

Monika Beňová (Smer-SD) si myslí, že návrhy európskych riešení na zmierňovanie tlaku rastúcich cien energií na domácnosti a podniky sa ukazujú ako nedostatočné a slabo zohľadňujú špecifické potreby niektorých členských krajín vrátane Slovenska. "Výsledkom tak môže byť individuálne prijímanie opatrení na národnej úrovni a následné rozdrobenie trhu," upozornila. Riešenia sa podľa nej musia zameriavať na ochranu priemyslu, fungovania samospráv, ale aj drobných odberateľov energií a domácností. Vyslovila obavy, či súčasná slovenská vláda dokáže využiť eurofondy, ktoré na tento účel povolila eurokomisia.

Vladimír Bilčík (Spolu) tvrdí, že Európania počas energetickej krízy musia postupovať spoločne. "Komisia prišla s plánom šetrenia pre všetkých. Ak sa nám to podarí a Únia zastropuje ceny elektriny z iných zdrojov, ako je zemný plyn, môže to byť súčasťou riešenia, ako spoločne zvládneme najbližšie mesiace v Európe a na Slovensku," skonštatoval. Podporil návrh, aby tí, ktorí profitujú z nárastu cien elektriny, platili špeciálny odvod.

Martin Hojsík (PS) pripomenul, že je povinnosťou euroinštitúcií pomôcť ľuďom ohrozeným energetickou chudobou a pomôcť im sa z tejto chudoby aj vymaniť. "Znamená to aj stopercentné preplatenie nákladov na zateplenie či zelené energie. Nemôžeme očakávať, že rodiny, ktoré už teraz žijú od výplaty k výplate, budú môcť zaplatiť polovicu nákladov za zateplenie," vysvetlil. Spresnil, že kým nebudeme riešiť príčiny energetickej krízy, ale len platiť veľké peniaze exportérom plynu, tak o rok je tu kríza znova. Prechod na zelenú energiu považuje za kľúčový nielen z pohľadu klímy, ale aj energetickej bezpečnosti a nezávislosti.

Eugen Jurzyca (SaS) povedal, že Únia by mala minimalizovať pomoc formou plošných dotácií, cenových regulácií a daňových úľav, ktoré zvyšujú infláciu a verejný dlh. "Ak ich robustne využijeme, dostaneme sa do inflačnej a dlhovej špirály. Únia by mala uprednostniť adresnú a dočasnú pomoc," odkázal. Dodal, že riešenie stagflácie nikdy ľahké nebolo a riešiť problémy je naozaj ťažšie, než neefektívne rozdávať, a tým spôsobovať ďalšie problémy.

Robert Hajšel (Smer-SD) uviedol, že opatrenia EK v boji proti vysokým cenám energií idú dobrým smerom, ale neprispejú k okamžitému zníženiu faktúr za plyn alebo elektrinu. "Slovensko potrebuje uvoľnenie nevyužitých prostriedkov zo štrukturálnych fondov a ich využitie na okamžité sociálne kompenzácie pre podniky a samosprávy, ako aj pre zraniteľné domácnosti," povedal. Navrhovaný spoločný nákup plynu pre menších hráčov považuje za výhodný a prihovára sa aj za zastropovanie cien plynu na výrobu elektriny a za vytvorenie alternatívneho mechanizmu k burze TTF v Amsterdame, ktorý obmedzí špekulácie generujúce ďalší rast cien.

Peter Pollák (OĽANO) odkázal, že s nadchádzajúcou zimou je nutné čo najskôr zadefinovať mechanizmus pomoci ohrozeným domácnostiam, školám, nemocniciam či malým a stredným podnikom, pričom pomoc z odvodov rafinérií či iných firiem profitujúcich z nárastu cien energií musí byť adresná a rýchla.

(spravodajca TASR Jaromír Novak)