Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V súlade s pozíciou EP do roku 2030 majú mať prioritu oblasti Natura 2000.
Autor TASR
Brusel/Štrasburg 27. februára (TASR) - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) v utorok prijali zákon o obnove 20 percent pevninských a morských oblastí EÚ. Podľa nového zákona, na ktorom sa EP už dohodol s členskými štátmi, musí Únia do roku 2030 obnoviť aspoň 20 % svojich pevninských a morských oblastí a do roku 2050 všetky ekosystémy, ktoré potrebujú obnovu. Obnova degradovaných ekosystémov vo všetkých členských štátoch pomôže splniť ciele EÚ v oblasti klímy a biodiverzity a zlepšiť potravinovú bezpečnosť.
Na splnenie týchto cieľov musia členské štáty obnoviť do dobrého stavu aspoň 30 % degradovaných biotopov, na ktoré sa nový zákon vzťahuje (lesy, trávnaté plochy, mokrade, rieky, jazerá a koralové útesy), do roku 2030. Tento podiel sa zvýši na 60 % do roku 2040 a 90 % do roku 2050.
V súlade s pozíciou EP do roku 2030 majú mať prioritu oblasti Natura 2000. Krajiny EÚ budú musieť zabezpečiť, aby sa stav obnovených oblastí opäť výrazne nezhoršil a cez národné plány obnovy podrobne uvedú, ako chcú dosiahnuť stanovené ciele.
EP upozornil, že viac ako 80 % európskych biotopov je v zlom stave a že biodiverzita poľnohospodárskych ekosystémov sa zlepší, ak krajiny EÚ dosiahnu pokrok v dvoch z týchto troch ukazovateľov - index motýľov žijúcich v trávnych porastoch, podiel poľnohospodárskej pôdy s krajinnými prvkami s vysokou úrovňou diverzity a zásoba organického uhlíka v orných minerálnych pôdach. Zvýšiť sa musí aj index vtáctva žijúceho na poľnohospodárskej pôde.
Jedným z nákladovo najefektívnejších spôsobov znižovania emisií v agrosektore je obnova odvodnených rašelinísk. Krajiny EÚ musia do roku 2030 obnoviť aspoň 30 % odvodnených rašelinísk, 40 % do roku 2040 a 50 % do roku 2050 (opätovne zavlažiť sa bude musieť minimálne tretina z nich). Opätovné zavlažovanie bude pre poľnohospodárov a súkromných vlastníkov pôdy dobrovoľné.
Na žiadosť europarlamentu sa v zákone o obnove zavádza "záchranná brzda", ktorá za výnimočných okolností umožní pozastaviť plnenie cieľov v oblasti poľnohospodárskych ekosystémov, ak sa v dôsledku ich plnenia zníži obrábaná plocha do takej miery, že produkcia potravín nebude postačovať na uspokojenie spotrebiteľov v EÚ.
Zákon takisto vyžaduje, aby sa pozitívne vyvíjali viaceré ukazovatele lesných ekosystémov a aby sa vysadilo o tri miliardy stromov viac. Členské štáty musia obnoviť aspoň 25.000 kilometrov riek do stavu voľne tečúcich riek a zabezpečiť, aby nedošlo k čistému úbytku celkovej vnútroštátnej plochy mestskej zelene.
Za dohodu medzi EP a členskými štátmi zahlasovalo 329 poslancov, 275 bolo proti a 24 sa zdržalo hlasovania. Dohodu ešte musí schváliť Rada EÚ, do platnosti vstúpi 20 dní po jej zverejnení v Úradnom vestníku EÚ.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Na splnenie týchto cieľov musia členské štáty obnoviť do dobrého stavu aspoň 30 % degradovaných biotopov, na ktoré sa nový zákon vzťahuje (lesy, trávnaté plochy, mokrade, rieky, jazerá a koralové útesy), do roku 2030. Tento podiel sa zvýši na 60 % do roku 2040 a 90 % do roku 2050.
V súlade s pozíciou EP do roku 2030 majú mať prioritu oblasti Natura 2000. Krajiny EÚ budú musieť zabezpečiť, aby sa stav obnovených oblastí opäť výrazne nezhoršil a cez národné plány obnovy podrobne uvedú, ako chcú dosiahnuť stanovené ciele.
EP upozornil, že viac ako 80 % európskych biotopov je v zlom stave a že biodiverzita poľnohospodárskych ekosystémov sa zlepší, ak krajiny EÚ dosiahnu pokrok v dvoch z týchto troch ukazovateľov - index motýľov žijúcich v trávnych porastoch, podiel poľnohospodárskej pôdy s krajinnými prvkami s vysokou úrovňou diverzity a zásoba organického uhlíka v orných minerálnych pôdach. Zvýšiť sa musí aj index vtáctva žijúceho na poľnohospodárskej pôde.
Jedným z nákladovo najefektívnejších spôsobov znižovania emisií v agrosektore je obnova odvodnených rašelinísk. Krajiny EÚ musia do roku 2030 obnoviť aspoň 30 % odvodnených rašelinísk, 40 % do roku 2040 a 50 % do roku 2050 (opätovne zavlažiť sa bude musieť minimálne tretina z nich). Opätovné zavlažovanie bude pre poľnohospodárov a súkromných vlastníkov pôdy dobrovoľné.
Na žiadosť europarlamentu sa v zákone o obnove zavádza "záchranná brzda", ktorá za výnimočných okolností umožní pozastaviť plnenie cieľov v oblasti poľnohospodárskych ekosystémov, ak sa v dôsledku ich plnenia zníži obrábaná plocha do takej miery, že produkcia potravín nebude postačovať na uspokojenie spotrebiteľov v EÚ.
Zákon takisto vyžaduje, aby sa pozitívne vyvíjali viaceré ukazovatele lesných ekosystémov a aby sa vysadilo o tri miliardy stromov viac. Členské štáty musia obnoviť aspoň 25.000 kilometrov riek do stavu voľne tečúcich riek a zabezpečiť, aby nedošlo k čistému úbytku celkovej vnútroštátnej plochy mestskej zelene.
Za dohodu medzi EP a členskými štátmi zahlasovalo 329 poslancov, 275 bolo proti a 24 sa zdržalo hlasovania. Dohodu ešte musí schváliť Rada EÚ, do platnosti vstúpi 20 dní po jej zverejnení v Úradnom vestníku EÚ.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
