Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa progresívnych poslancov tu chýba systémové riešenie.
Autor TASR
Bratislava 27. júna (TASR) - S úhradou nákladov spojených s bývaním nepomôže nová štátna dávka. Jej zavedenie navrhovali poslanci Národnej rady (NR) SR z opozičného hnutia Progresívne Slovensko (PS) v návrhu zákona o príspevku na úhradu nákladov na bývanie. Parlament ho vo štvrtok neposunul do druhého čítania.
"Cieľom predkladaného návrhu je zavedenie novej adresnej štátnej sociálnej dávky tak, aby pomohla čo najväčšiemu počtu ľudí s úhradou nákladov spojených s bývaním. Zároveň sa navrhuje na účely tohto zákona zavedenie definície energetickej chudoby," uviedli predkladatelia Beáta Jurík, Lucia Plaváková a Michal Sabo (všetci PS) v dôvodovej správe s tým, že malo ísť o adresnú pomoc domácnostiam vystaveným energetickej chudobe.
Opozičné PS, s odvolaním sa na Hĺbkovú štúdiu energetickej chudoby SAV upozornilo, že SR je v rámci Európy krajinou s najvyšším podielom výdavkov na energie k disponibilným príjmom. V celoeurópskom porovnaní tak dávajú Slováci na energie najväčšiu časť svojich príjmov.
Podľa progresívnych poslancov tu chýba systémové riešenie. Ním by malo byť práve navrhované zavedenie samostatného príspevku na bývanie a jeho vyňatie spod systému pomoci v hmotnej núdzi. V súčasnosti totiž podľa PS nie všetky zraniteľné skupiny majú nárok na príspevok na bývanie tak, ako je definovaný v zákone o pomoci v hmotnej núdzi.
"Cieľom návrhu je kompenzovať zdokladované náklady na bývanie, ktoré prevyšujú 30 % z príjmu domácnosti pričom náklady nad hranicou tzv. normatívnych nákladov nie sú kompenzované. Táto hranica zabezpečuje cielenie príspevku na domácnosti s nižšími príjmami. Návrh určuje normatívne náklady ako násobok životného minima, bez rozlišovania nájomníkov a vlastníkov a bez rozlišovania veľkosti obce. Konkrétne ide o 0,9 násobok životného minima. Táto hranica je nastavená tak, aby príspevok zachytil všetky domácnosti v spodnej polovici príjmovej distribúcie, ktorých náklady na bývanie prevyšujú 30 % príjmu domácnosti. Príspevok tak pomôže nielen chudobným domácnostiam, ale aj nižšej strednej triede," uviedli poslanci za PS vo svojom návrhu.
"Cieľom predkladaného návrhu je zavedenie novej adresnej štátnej sociálnej dávky tak, aby pomohla čo najväčšiemu počtu ľudí s úhradou nákladov spojených s bývaním. Zároveň sa navrhuje na účely tohto zákona zavedenie definície energetickej chudoby," uviedli predkladatelia Beáta Jurík, Lucia Plaváková a Michal Sabo (všetci PS) v dôvodovej správe s tým, že malo ísť o adresnú pomoc domácnostiam vystaveným energetickej chudobe.
Opozičné PS, s odvolaním sa na Hĺbkovú štúdiu energetickej chudoby SAV upozornilo, že SR je v rámci Európy krajinou s najvyšším podielom výdavkov na energie k disponibilným príjmom. V celoeurópskom porovnaní tak dávajú Slováci na energie najväčšiu časť svojich príjmov.
Podľa progresívnych poslancov tu chýba systémové riešenie. Ním by malo byť práve navrhované zavedenie samostatného príspevku na bývanie a jeho vyňatie spod systému pomoci v hmotnej núdzi. V súčasnosti totiž podľa PS nie všetky zraniteľné skupiny majú nárok na príspevok na bývanie tak, ako je definovaný v zákone o pomoci v hmotnej núdzi.
"Cieľom návrhu je kompenzovať zdokladované náklady na bývanie, ktoré prevyšujú 30 % z príjmu domácnosti pričom náklady nad hranicou tzv. normatívnych nákladov nie sú kompenzované. Táto hranica zabezpečuje cielenie príspevku na domácnosti s nižšími príjmami. Návrh určuje normatívne náklady ako násobok životného minima, bez rozlišovania nájomníkov a vlastníkov a bez rozlišovania veľkosti obce. Konkrétne ide o 0,9 násobok životného minima. Táto hranica je nastavená tak, aby príspevok zachytil všetky domácnosti v spodnej polovici príjmovej distribúcie, ktorých náklady na bývanie prevyšujú 30 % príjmu domácnosti. Príspevok tak pomôže nielen chudobným domácnostiam, ale aj nižšej strednej triede," uviedli poslanci za PS vo svojom návrhu.
